Bratislava 30. septembra 2020 (SITA/HSP/Foto:Screenshot video)
Kríza biodiverzity je podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej krízou ľudstva. Hlava štátu preto upozornila, že ak sa ľudstvo nezačne správať k planéte inak, neprežije. Prezidentka to povedala počas svojho vystúpenia na samite Organizácie Spojených národov (OSN) o biodiverzite. Podľa nej by sa ľudia mali naučiť s prírodou žiť v harmónii a nie nad ňou víťaziť
„Rýchlosť, akou strácame biotopy fauny a flóry je alarmujúca. Ak sa nezačneme k našej planéte správať inak, neprežijeme. A to okamžite,“ povedala na začiatok Čaputová s tým, že je to práve príroda a biodiverzita, ktoré spoločne znižujú dopady klimatickej krízy.
Reklama
Hlava štátu vyzdvihla, že Slovensko je tiež jednou z krajín, ktoré sú „požehnané rozmanitou a nádhernou prírodou“, ktorá je chránená aj zákonom. Vysvetlila, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2025 k tomu, že na polovici rozlohy národných parkov sa už nebude vykonávať žiadna ľudská činnosť a do roku 2030 budú tri štvrtiny všetkých národných parkov tvoriť bezzásahové zóny.
Čaputová tiež apelovala, že každý z lídrov môže pomôcť.
„Aj ja som súčasťou tejto zmeny. Včelie rodiny v našej Prezidentskej záhrade pomáhajú udržiavať biodiverzitu v meste. Môj úrad bude do roku 2030 klimaticky neutrálny. Na kompenzáciu svojej uhlíkovej stopy každý rok vysadím aspoň 1 300 stromov a inštalujem zelené strechy a steny,“ vysvetlila a dúfa, že sa k nej pridajú aj ďalší.
Vyzvala tiež na používanie menšieho množstva chemikálií, chránenie pôdy a pestovanie šetrnejším spôsobom.
„Určujeme hodnotu takmer všetkého na planéte. Dokážeme ale odmerať skutočnú hodnotu prírodného bohatstva? Musíme sa to naučiť. A tiež sa musíme naučiť túto hodnotu chrániť,“ dodala.
Príhovor prezidentky Čaputovej
Vážený pán predseda valného zhromaždenia, pán generálny tajomník, excelencie, vážené dámy a páni,
kríza biodiverzity je i krízou ľudstva. Rýchlosť, akou strácame biotopy fauny a flóry je alarmujúca. Ak sa nezačneme k našej planéte správať inak, neprežijeme. A to okamžite. Príroda a biodiverzita spoločne znižujú dopady klimatickej krízy. Áno, je pravdou, že už dnes znižujeme uhlíkové emisie, avšak nekonajme na úkor biodiverzity. Práve naopak.
Určujeme hodnotu takmer všetkého na planéte. Dokážeme ale odmerať skutočnú hodnotu prírodného bohatstva? Musíme sa to naučiť. A tiež sa musíme naučiť túto hodnotu chrániť. Slovensko je požehnané rozmanitou a nádhernou prírodou, ktorú si chránime zákonom. Čistú vodu si dokonca ceníme natoľko, že jej ochrana je zakotvená v našej ústave. Uvedomujeme si aj význam zdravých lesov. Slovensko vytvorilo 10 nových chránených oblastí a 2 národné rezervácie. Do roku 2025 sa na polovici rozlohy našich národných parkov už nebude vykonávať žiadna ľudská činnosť a do roku 2030 budú až tri štvrtiny všetkých národných parkov tvoriť bezzásahové zóny.
Už nepotrebujeme nad prírodou víťaziť, ale žiť s ňou v harmónii. Používajme menej chemikálií, chráňme si našu pôdu. Potraviny môžeme pestovať spôsobom šetrnejším k životnému prostrediu. V pôdnom a lesnom hospodárstve využívajme riešenia vychádzajúce z prírody. Pretože rovnováha, od ktorej všetci závisíme, je veľmi krehká. Každý môže pomôcť. Aj ja som súčasťou tejto zmeny. Včelie rodiny v našej Prezidentskej záhrade pomáhajú udržiavať biodiverzitu v meste. Môj úrad bude do roku 2030 klimaticky neutrálny. Na kompenzáciu svojej uhlíkovej stopy každý rok vysadím aspoň 1 300 stromov a inštalujem zelené strechy a steny. Dúfam, že sa čoskoro ku mne pridajú aj ďalší.
Tieto ciele sa môžu zdať ambiciózne – ale sú nesmierne potrebné. Slovensko podporuje Stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 a ja sama som podporila Prísľub lídrov pre prírodu s cieľom zvrátiť stratu biodiverzity do roku 2030. Vymeňme ignorantstvo a egoizmus za zodpovednosť a skutočnú vôľu. A urobme tak teraz.