Slovensko 10. februára (HSP/Foto: Mária Čapáková)
V čase, keď som skončila strednú školu, nebolo veľa pracovných príležitostí v mojom odbore. Štúdium na vysokej škole nevyšlo podľa mojich predstáv – zostala som doma, nezamestnaná. Schyľovalo sa k jari a po zime sa začal topiť sneh. Cesty nad mestom boli schodnejšie a tak som chodievala na prechádzky. Často som sa pristavila pri drevenom kríži povyše mesta. Postála, porozprávala, čo ma trápi a pokračovala ďalej. Raz som si pomyslela, a čo tak poprosiť o prácu? To som ešte nevyskúšala. Namiesto vylievania si srdca odznela z mojich úst krátka modlitba: „Bože, pomôž mi nájsť si prácu.“ O dva týždne som nastúpila na miesto vo svojom odbore…
Cestu k tomuto krížu som prešla od vtedy ešte mnohokrát. Stal sa mi akýmsi útočišťom a vždy, keď bolo ťažko, ale aj keď bolo všetko v pohode, išla som k nemu aspoň na chvíľku, posedieť si na lavičke, oddýchnuť si od zhonu, posťažovať sa i poďakovať. Samotný kríž rokmi prešiel zmenami. Plechový, ošarpaný korpus namaľoval jeden maliar a k tomu aj anjelov na iný plech, ktorí tam držia stráž dodnes. Keď drevo kríža prekúsali mravce, našiel sa niekto, urobil murovaný podklad a kríž opäť vztýčil. Kedykoľvek sa tam dostanem, nájdem pod krížom kahance, sviečky a kvety – umelé, ale aj živé.
Uvedomujem si, že nielen pre mňa je tento kríž útočišťom. Veľakrát, keď telefonujem svojej mame a pýtam sa, ako sa má, povie: „Už dobre. Bola som sa prejsť ku krížu…“ Kríž. Znamenie utrpenia a smrti. A ľudia chodia ku krížom preto, aby tam načerpali silu, zložili svoje starosti, poďakovali za úspech… Aký paradox. V čom teda skvie jeho význam? Keď aj slovný zvrat „niesť si svoj kríž“ znamená, že prijímame vo svojom živote niečo, čo je ťažké a oddane si to nesieme?
Môžeme sa na kríž pozrieť aj z iného uhla. Pre kresťanov je znamením, že ten, ktorý ho niesol, niesol s ním všetky naše trápenia, viny, úzkosti… Je znamením, že ten, ktorý na ňom zomrel, to urobil kvôli nám – slabým, hriešnym ľuďom – pretože vedel, že sami to nedokážeme niesť. Odniesol to za nás a zomrel na kríži… Preto, že som často sebecká a nevychádzam v ústrety svojim blížnym… Preto, lebo v pýche prehliadam slabších, ktorí potrebujú povzbudiť… Aj kvôli tomu, že svojimi postojmi a výrokmi mnohokrát zraňujem ľudí okolo seba… Odniesol to všetko za mňa, aby zmiernil moju vinu a trápenie. Ako veľmi miloval ten, ktorý položil svoj život za nás a naše viny. A v tom je ukrytý pravý význam a tajomstvo moci kríža. Láska. Preto chodíme ku krížom so všetkým, čo nás v živote postretne. Očakávame, že ten, ktorý na ňom z lásky zomrel za nás, rovnakou láskou nás povedie vo všetkom, čo mu na ten kríž ešte pridáme.
Veď láska nezomiera. On bol Láskou a láska zvíťazila nad smrťou. Láska tu stále je. A kríže nám ju pripomínajú. Aj vy máte za mestom kríž? Choďte sa k nemu prejsť. Možno objavíte silu lásky, ktorá vám pomôže kráčať životom. Odpoveďou na lásku je predsa láska. Jeden svätec to vyjadril v krátkom povzdychu úplne jasne: „Láska… určite stojí za lásku!“
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno