Kresťania oslávia v nedeľu sviatok Troch kráľov, pravoslávni Vianoce

Bratislava 3. januára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Traja králi prídu v nedeľu

Sviatok Zjavenia Pána-Troch kráľov oslávia kresťania v nedeľu 6. januára. V tento deň si pripomenú biblické postavy – troch mudrcov z Východu, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi a priniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

Traja mudrci z Východu, spomínaní aj ako traja králi – Gašpar, Melichar a Baltazár, ktorí prichádzajú s darmi k maličkému Ježiškovi, vedie podľa tradície betlehemská hviezda. Ich postavy sú zobrazované v betlehemoch a sú tiež témou vianočných a trojkráľových hier.

Sviatok Zjavenie Pána – Traja králi patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Šiesty január bol na Východe už od 3. storočia sviatkom Zjavenia Pána. Cirkev si v ňom pripomínala tri zázraky: príchod mudrcov z Východu, Ježišov Krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu Mudrcov z Východu malému Ježišovi v Betleheme.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. V troch mudrcoch z Východu, v predstaviteľoch okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie Ježiša Krista.

Sviatok Troch kráľov má aj na Slovensku podľa zachovaných dokumentov dávnu tradíciu. Slávil sa aj účasťou na liturgii, počas ktorej posväcovali predmety používané v ľudovej praxi, napríklad vodu, kriedu, sviečky či cesnak.

V katolíckych kostoloch sa na Troch kráľov a v predvečer tohto sviatku konajú slávnostné omše. Vo viacerých chrámoch bývajú trojkráľové koncerty alebo betlehemské hry.

Na Troch kráľov sa na Slovensku obvykle konala tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky, kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch mudrcov z Východu – G.M.B. Táto tradícia sa na viacerých miestach zachovala dodnes.

Pravoslávni veriaci budú v ten istý deň oslavovať Vianoce

V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie prísneho pôstu, ktoré sa začalo 28. novembra 2012 a končí sa 7. januára 2013. Veriaci tejto cirkvi, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, začnú sláviť Vianoce v nedeľu 6. januára a sviatky trvajú do 9. januára.

Veriaci z Bratislavy a okolia sa schádzajú v kostole sv. Mikuláša pod Bratislavským hradom 6. januára predpoludním, kedy sa koná sv. liturgia a o 17.00 h, v predvečer sviatku Narodenia Christosa na bohoslužbách známych ako Veľké povečerie.

Štedrá večera pravoslávnych pozostáva výlučne z pôstnych jedál ako sú diétna kapustnica bez klobásy a pirohy, na stole v tento deň nechýba chlieb, med a cesnak.

V pondelok 7. januára pravoslávni slávia sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). V utorok 8. januára nasleduje v pravoslávnej cirkvi sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára Vianoce pravoslávnych uzavrie spomienka na prvomučeníka sv. Štefana.

Pravoslávni veriaci v Čechách a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východe SR) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Gregoriánsky kalendár používajú pravoslávne cirkvi Istanbulu, Alexandrie, Rumunska, Bulharska, Grécka a sýrsko-pravoslávna cirkev, ktoré už Vianoce oslávili 24.-25. decembra.

Na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík k pravoslávnej cirkvi hlási približne 50.000 kresťanov, v Bratislave a okolí je to asi 1500 veriacich.