Kresťania dnes slávia prvú pôstnu nedeľu

Bratislava 22. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann,Michal Svítok)

Pôstne obdobie je obdobie pokánia, modlitieb, zamýšľania sa veriacich nad svojím životom

Viaceré kresťanské cirkvi dnes slávia prvú pôstnu nedeľu 40-dňového obdobia pôstu – duchovnej prípravy na slávenie najväčších kresťanských sviatkov – Veľkej noci.

Je to obdobie pokánia, modlitieb, zamýšľania sa veriacich nad svojím životom. Duchovní povzbudzujú ľudí, aby si v tomto období spytovali svedomie, videli svoje chyby, oľutovali hriechy a urobili všetko pre nápravu svojho života v zmysle evanjelia a snažili sa pripodobniť Ježišovi Kristovi. V tomto čase veriaci častejšie prichádzajú k sviatostiam, odporúča sa čítať úryvky z evanjelia, konať dobré skutky, pomáhať ľuďom v núdzi, spomenúť si na osamelých ľudí, navštíviť chorých, a takto sa pripraviť na slávenie veľkonočných sviatkov. Veriaci sa snažia dodržiavať pôst najmä v stredy a v piatky.

V rímskokatolíckych kostoloch sa v období pôstu používa fialová liturgická farba, spievajú sa piesne o utrpení Ježiša. V kostoloch je menej kvetov, v piatky a v nedele sa konajú pobožnosti krížovej cesty.

V rímskokatolíckej cirkvi je dnes celocirkevná zbierka na charitu.

Obdobie pôstu pre rímskokatolíkov sa začalo Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 18. februára a potrvá do Veľkonočnej nedele.

V Gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst pred Paschou – Štyridsiatnica – začal o dva dni skôr, už v pondelok 16. februára. V tejto cirkvi východného obradu pôst trvá prakticky 36,5 dňa, čo predstavuje jednu desatinu roka. Je to sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ a k tomu treba ešte prirátať Veľkú sobotu (Bielu sobotu pred Veľkonočnou nedeľou) a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež považuje za pôstny čas.

V pôstnom období sa v gréckokatolíckych chrámoch oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V cirkvi sa kladie dôraz na prísny pôst, telesný aj duchovný, na veľkopôstne kajúce modlitby.

Prvú pôstnu nedeľu dnes slávia aj v ďalších kresťanských cirkvách, okrem Pravoslávnej cirkvi, kde sa Veľký pôst pred Paschou podľa Juliánskeho kalendára začne až v pondelok 23. februára.

Miloš Klátik: V pôstnom období ide najmä o vnútornú – duchovnú prípravu na Veľkú noc

Dnešná prvá pôstna nedeľa v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) pripomína začiatok 40-dňového pôstneho obdobia (začalo sa v stredu 18. februára). Toto obdobie patrí v ECAV do veľkonočného kruhu sviatkov slávnostnej polovice cirkevného roka.

“V pôstnom období ide najmä o vnútornú – duchovnú prípravu na veľkonočné sviatky – sviatky vzkriesenia Pána Ježiša Krista, jeho víťazstva nad diablom, hriechom a smrťou. Počas pôstu si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Pána Ježiša,” uviedol pri príležitosti prvej pôstnej nedele generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik.

Ako ďalej vyzdvihol, “pokánie znamená obrátenie sa človeka k Pánu Bohu, rozpoznanie a priznanie si vlastných omylov, oľutovanie hriechov, prosbu o odpustenie hriechov a pozitívnu zmenu spôsobu života človeka vo svetle Božieho slova”.

Postenie – v zmysle odriekania sa istých pokrmov v určité dni – je v ECAV dobrovoľné. Pri správnom, teda nielen vonkajšom, ale predovšetkým duchovnom ponímaní, je pôst dôležitým nástrojom duchovného rastu a duchovnej prípravy ako prejav pokánia.

V období pôstu je šesť pôstnych nedieľ, a to: 1. Invocavit (Bude ma vzývať), 2. Reminiscere (Rozpomeň sa), 3. Oculi (Oči), 4. Laetere (Veseľte sa), 5. Smrtná nedeľa – Iudica (Súď), 6. Kvetná či Palmová nedeľa (Palmarum). Touto nedeľou sa začína Veľký alebo Tichý týždeň. Počas dvoch posledných pôstnych nedieľ a na Veľký piatok sa v evanjelických kostoloch čítajú alebo spievajú pašie – príbeh o utrpení Krista.

Evanjelickí duchovní v čase pôstu nenosia biele kamže, počas služieb Božích používajú len čierne luteráky, čiernej alebo tmavofialovej farby je aj oltárne rúcho.

ml