“Táto smernica predstavuje dôležitý krok pre konzulárnu spoluprácu v rámci EÚ. V nadväznosti na Lisabonskú zmluvu sa zameriava najmä na zabezpečenie práva občanov EÚ na diplomatickú a konzulárnu ochranu v tretích krajinách, v ktorých nemajú zastúpenie,” uviedla šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová. Dodala, že na tento účel Európsky úrad pre vonkajšiu činnosť, ktorému šéfuje, a jednotlivé delegácie EÚ vo svete budú aktívne spolupracovať s veľvyslanectvami a konzulátmi členských štátov EÚ.
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rovnosť pohlaví Věra Jourová v tejto súvislosti pripomenula, že spomínaná smernica má pomôcť občanom EÚ získať lepšiu ochranu a práva. “Smernica posilňuje právo občanov na rovnakú konzulárnu ochranu a prispieva k zvyšovaniu európskej solidarity v tretích krajinách,” uviedla Jourová.
Každý občan EÚ by mal podľa nej vedieť, aké sú v praxi jeho práva na konzulárnu ochranu. Týka sa to najmä prípadov odcudzenia alebo straty cestovných dokladov, dopravných nehôd alebo situácií, keď sa Európania stanú obeťou trestného činu či uviaznu v cudzine v dôsledku nečakaných kríz, prírodných katastrof alebo politických nepokojov, ktoré si vyžadujú evakuáciu.
Podľa údajov EK takmer sedem miliónov občanov EÚ žije alebo sa nachádza na miestach, kde ich domovské krajiny nemajú veľvyslanectvo alebo konzulát. Jediné štyri krajiny, kde je zastúpených všetkých 28 štátov EÚ, sú USA, Čína, India a Rusko.
mž




















