Praha 31. marca 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Damian Dovarganes)
Koronavírus spôsobil, že si spoločnosť vyskúša demasifikáciu. O tomto trende písali Heidi a Alvin Toffleroví. O našej spoločnosti sa hovorí, že je zložená z indivíduí, že kladie dôraz na individualitu. Tieto princípy sú vlastne naplnené až prácou z domu – človek je sám a v pohodlí. Máme sa radovať? Máme to, čo sme chceli? Vďaka, koronavírusu?
Je človek tvorom viac spoločenským, prípadne kolektívnym alebo máme veriť v ľudskú individualitu, prípadne individualizmus?
Vplyvom COVID–19 sme teraz vo väčšej miere donútení pracovať z domu; totiž firmy, kde je to možné, umožňujú tú istú prácu vykonávať z domácej kancelárie… Ukázalo sa, čo je zaujímavé, že ľuďom domáca kancelária svedčí. Podľa prieskumu spoločnosti LMC vyplýva, že v dobe ešte pred koronavírusom až 20% Čechov využívalo, tzv. home office.
Existujú tímové zadania, keď je pre pracovníka lepšie fungovať v kolektíve, v bežnej práci mimo domu. Ako sa, ale zo západnej civilizácie postupne stála “populácia bielych golierov“ (white color workers, pozn.), práca z domu môže mať pre firmu výhody, rovnaký benefit, ak nie väčší. Je to, ale prirodzené? Lidovky.cz dokonca priniesli správu, že teraz až štvrtina pracujúcich z domu vykazuje väčší výkon (produktivitu), ako keď sa to isté robí z práce, kam musí človek najprv prísť.
Je koronavírus príležitosť, ako si vyskúšať princíp demasifikácie?
V súvislosti s tým dnes nahliadneme do dvoch kníh – Človek a čas od Petra Pacovského a do publikácie amerických autorov Alvina a Heidi Tofflerových, ktorá má názov Nová civilizácia (Creating a New Civilization).
Tofflerovci v Novej civilizácii predvídajú decentralizáciu a demasifikáciu. Na tieto javy možno pozerať rôzne a evaluovať ich buď kladne alebo záporne.
Sputnik v článku “Neznesiteľná ľahkosť bytia zamestnancov…“ písal, ako sa pred koronavírusom správali veľké korporácie, ktoré atomizovali pracovný kolektív tak, aby sa pokiaľ možno nikto s nikým nekamarátil a robil to, čo má, skrátka, aby si hľadel svojho. Tofflerovci píšu, že nová spoločnosť nemá mať masový charakter. Že sa firmy minimalizujú, využívajú hojne subdodávateľov, určitá miera rozhodovania sa presúva na zamestnancov. Urýchlil snáď prechod k takémuto druhu konania práve koronavírus?
Svoju knihu Tofflerovci vydali v roku 1994, už vtedy predpovedali “virtualizáciu” spoločnosti. Ak by sa totiž zamestnanci naozaj presunuli do domácich kancelárií, stali by sa v podstate subdodávateľmi s určitou mierou iniciatívy; ich komunikácia s ústredím firiem už teraz prebieha virtuálne pomocou rôznych firemných sietí. Tu vzniká celý rad otázok.
Avšak, zjavné pozitíva sú nasledujúce: Človek nestráca čas s dochádzaním do práce, čo v prípade veľkých miest je vždy dostatočne veľký problém. Možno sa navyše vyhnúť určitému stresu a z hľadiska šírenia vysoko infekčných chorôb aj zaručenému spôsobu, ako sa s vysokou pravdepodobnosťou nakaziť napríklad sezónnou chrípkou. Práca doma má aj tú výhodu, že pracovník zažíva istý komfort, ktorý jednoducho v klasickej kancelárii nemôže mať. Ak je všetko podporené sebadisciplínou, možno dosiahnuť skutočnú produktivitu.
Hrozí nám teraz veľká sociálna deprivácia? Ako sa vyrovnať s karanténnou izoláciou, ako bude vyzerať svet po koronavíruse?
Petr Pacovský – Človek a čas, time management IV. generácie: “Kompresia času je pojem pre zvýšené časové nároky konca dvadsiateho storočia. Na čo bola predtým hodina, je teraz vďaka možnostiam, tlakom a potrebám len štvrť hodina… Time management je súhrn poznatkov o plánovaní, usporiadaní času…
“Pacovský v knihe hlavne píše, že nová spoločnosť potrebuje nové reakcie a postupy. Vo viacerých zamestnaniach na mnoho výziev vraj reagujeme zastaranými konceptami, ktoré pôsobia rôzne trenice, nedorozumenia a menší výkon. Je novodobou reakciou na moderné výzvy práce z home office?
Ak človek preletí rôzne diskusné fóra na internete, výhody práce z domova sú nasledovné: ušetríte čas za dochádzanie, ušetríte peniaze za oblečenie, v ktorom sa musíte prezentovať pred kolegami a pred vedením, ušetríte peniaze za jedlo vo firemnom bufete aj pohonné hmoty, ak dochádzate do práce vozidlom.
A aké sú nevýhody takejto práce? Ľudia diskutujúci o týchto problémoch často hovoria o izolácii, ak nemá človek disciplínu, ľahko sa nechá rozptýliť. Ďalej do hry vstupujú aj isté náklady na zabezpečenie domácej kancelárie, pocit odstrihnutia od korporácie atď. V neposlednom rade vraj býva náročné oddeliť rodinu od práce. Portál business.com medzi klady ešte zaraďuje šancu byť flexibilným, medzi zápory počíta rôzne ochorenia zo sedavých zamestnaní, ktoré pri dochádzaní MHD človek aspoň čiastočne kompenzuje aspoň nevyhnutným pohybom.
Na záver: Vďaka koronavírusu by sa mohlo stať, že sa dočkáme predpovede Tofflerových, resp. že sa najmä úradný aparát zoškrtá a rôzne firmy zmenšia tým, že sa určitá práca bude ďalej presúvať do domácich kancelárií. Na toto konto existujú aj dosť negatívne predpovede súvisiace s neuronálnymi sieťami a umelou inteligenciou.
Autor tohto článku – Vladimír Franta – sa o takýchto “perspektívach“ bavil v rozhovore pre Sputnik s riaditeľom Inštitútu konfliktológie pánom Andrejom Pekševom alebo s bývalým primátorom Prahy Igorom Nemcom. Pán Igor Nemec odpovedal aj na otázku databáz (Big Data, GDPR). Ak sa tieto aspekty posudzujú spoločne s ľuďmi umiestnenými do domácich kancelárií, vzniká dojem, že sme naozaj na prahu zmien.
Aký bude reálny vplyv vyčíňania koronavírusu, až sa epidémia preženie, to snáď čoskoro uvidíme. Čoskoro totiž zistíme či domáce kancelárie prinesú, predovšetkým väčší komfort a väčší výkon alebo, či to všetko spôsobí totálnu reštrukturalizáciu spoločnosti a vyššiu kontrolu jej jednotlivých členov.