Koronavírus: Centrálne banky vynakladajú miliardy – šialenstvo, ktoré môže spôsobiť hyperinfláciu

Moskva 22. marca 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Nehľadiac na obrovské sumy, ktoré vyčleňujú centrálne banky vrátane Fedu a ECB, zostáva situácia na trhoch nejednoznačná. Vari sú centrálne banky bezmocné pred krízou, ktorá zasiahla svetovú ekonomiku? Philippe Herlin, ekonóm a autor článku na webových stránkach Or.fr., vykreslil pre Sputnik svoju víziu tejto situácie

“Centrálne banky sa ocitli v slepej uličke. Už nemôžu hrať so sadzbami, a preto začínajú nakupovať aktíva alebo štátne dlhy, oi. v rámci politiky kvantitatívneho zmiernenia, aby mali peňažné prostriedky. Kríza je ale tak silná, že to nepomáha. Je potrebné chápať, že pred epidémiou koronavírusu už bola dôvera k centrálnym bankám značne podkopaná. Investori pochopili, že banky s ich neveľkými alebo dokonca zápornými sadzbami sa dostali do slepej uličky a že majú teraz ruky spútané. Všetci zasvätení vedeli, že podobná situácia môže viesť v prípade krízy k výbuchu. A došlo k tomu za situácie s koronavírusom, ktorý je skutočnou ,čiernou labuťou‘,” podotkol ekonóm.

Podľa názoru Philippa Herlina rezervovaná reakcia trhov len potvrdzuje “stratu dôvery k centrálnym bankám“, čo je podľa jeho slov “veľmi zlé“, pretože vedie k “strate dôvery k mene”.

Julien Rolland, odborník na obligácie v spoločnosti Aviva Investors, uisťuje, že “ECB potvrdzuje prevzatie zodpovednosti týkajúcej sa úrovne sadzieb a zdôrazňuje, že bude aj naďalej podnikať iné opatrenia, a že jej možnosti nemajú medze“. Sú teda tieto opatrenia len začiatok?

“To je šialenstvo. Podľa môjho názoru, aby sme krízu zvládli, musíme konať nie na tejto úrovni, ale na úrovni vlád. Tie na to mimochodom dosť dobre stačia, dokonca keď musia veľa improvizovať. Opatrenia podniknuté vo Francúzsku, v Nemecku a v USA idú správnym smerom: posúvajú sa termíny zaplatenia daní a poskytuje sa pomoc podnikom, ktoré by mohli zbankrotovať. Cieľom týchto opatrení je pomôcť spoločnostiam, ktoré zastavili svoju činnosť alebo majú nedostatok obežných prostriedkov, tým, ktorým sa blíži termín zaplatenia daní, alebo tým, ktorí musia splácať úvery, aby vydržali niekoľko mesiacov, pokiaľ kríza trvá, ak bude však všetko dobré. Opakujem: jedine na tejto úrovni je potrebné konať,” vysvetľuje Philippe Herlin.

Keď vhadzujú centrálne banky peňažné prostriedky, tak podľa názoru ekonóma vzniká nebezpečenstvo toho, že sa ceny vymknú kontrole. To je práve to, čo nám hrozí, myslí si odborník. Mnohí odborníci si kladú otázku, kedy sa vráti hyperinflácia.

“Preskúmal som niekoľko historických príkladov, oi. aj ten neznámejší z nich – Weimarskú republiku. Vtedy bola skutočne spustená tlačiareň, východiskovým bodom však bola okupácia Porúria, priemyselného strediska Nemecka, francúzskou armádou v 20. rokoch minulého storočia kvôli nezaplateniu reparácií. Viedlo to ku štrajkom robotníkov a teda aj k zastaveniu priemyselnej výroby v tomto regióne, čo povzbudilo nemeckú vládu, ktorá chcela vlasteneckú stávku podporiť, k zapojeniu tlačiarne, aby mohla platiť mzdy. Teda nebola tam iba tlačiareň, ale aj pokles výroby. Myslím si, že oboje je potrebné na spustenie hyperinflácie,” podotýka Herlin.

“Postupujeme k tomu, čo sa stalo vo Venezuele. Narazili sme na pokles výroby vyvolaný opatreniami pre zadržiavanie epidémie a potom bude nasledovať hospodársky pokles. Nemali by sme si myslieť, že to dokážeme prekonať za pár týždňov. Ak spustia centrálne banky tlačiareň, inflácia sa môže podľa môjho názoru vrátiť. Povedie to k mimoriadne ťažkej situácii, pretože ak sa ceny vymknú kontrole, úrokové sadzby sa automaticky zvýšia. A vo svete, kde majú štáty a hospodárske subjekty tak veľké dlhy… to bude katastrofa,” povedal v závere ekonóm.