KORENE si pripomínajú 30 rokov svojej činnosti

Bratislava 30. marca 2020 (HSP/Foto:KORENE)

30. marca pred tridsiatimi rokmi, v čase, kedy sa slovenský národ vo vtedajšej ČSFR hlási o svoje právo na sebaurčenie vzniká v Bratislave v nenápadnom dome v byte na piatom poschodí Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE. V nasledujúcom období zohrá kľúčovú rolu v napĺňaní sebaručovacieho práva slovenského národa a natrvalo sa zapíše do dejín zápasov slovenského národa o svoju existenciu. Od tohto dátumu sa KORENE nekompromisne zasadzujú za slobodné rozhodovanie a práva Slovákov.

Predsedom občianskeho združenia SSI KORENE sa stáva iniciátor spojenia národných síl slovenskej inteligencie akademický maliar Viliam Hornáček, po zainteresovaní významných osobností do činnosti spoločnosť rýchlo naberá na sile, rastie jej členská základňa, formuje sa generačný dokument a dôležité strategické dokumenty k osamostatneniu a zvrchovanosti Slovenska. KORENE, ako významný organizátor a iniciátor spoločenského pohybu deväťdesiatych rokov 20. storočia sa vrhnú do víru vtedajších revolučných udalostí a významne až osudovo zasiahnu do boja o obnovenie slovenskej štátnosti. Ich korene postupne presahujú do nových, formujúcich sa, ale aj tradičných pronárodných politických subjektov, národných inštitúcií a k významným politickým osobnostiam. Svoje presvedčenie o správnosti naplnenia programu štúrovskej generácie sú rozhodnutí realizovať až do konca. Pamätný dátum, 11. 9. 1991 na podnet SSI KORENE a v jej sídle vzniká iniciatíva „Za zvrchované Slovensko“. Po dlhom a ťažkom rokovaní a vyjednávaní programovo zjednocuje vtedajšie rozhodujúce národné sily HZDS, SNS a SNDH, národné občianske združenia, inštitúcie a osobnosti, čo verejne prezentujú v symbolický dátum 19. 9. 1991 pred zaplneným námestím SNP v Bratislave. KORENE a ich Výzva s požiadavkami, aby slovenská politická reprezentácia zasadla za „stôl národnej dohody“, vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky, prijala Ústavu SR a SR sa stala subjektom medzinárodného práva zjednotili aj národné občianske združenia, inštitúcie a mienkotvorné osobnosti. Až do volieb v roku 1992 členovia KOREŇOV intenzívne šíria v slovenskej spoločnosti myšlienku zvrchovanosti prostredníctvom Slovenského rozhlasu.

Budovanie štátu, KORENE sú pri tom

Po dosiahnutí cieľa, obnovenia slovenskej štátnosti vznikom druhej Slovenskej republiky sa činnosť KOREŇOV nekončí. Bolo potrebné reflektovať na akútne problémy súvisiace so zakladaním nového štátu, členovia KOREŇOV sa stávajú poslancami Slovenskej národnej rady SR, zastávajú dôležité vysoké štátnické funkcie, predseda SSI KORENE V. Hornáček sa  stáva poradcom prezidenta SR. Pred SR stoja, okrem budovania štátu aj problémy zásadného charakteru – postavenie a spustenie do prevádzky vodného diela Gabčíkovo, kde zohral rozhodujúcu úlohu člen KOREŇOV inžinier Július Binder, iredentistická činnosť menšinových politických strán na Slovensku, obmedzovanie práv Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach, starostlivosť o Slovákov v zahraničí, privatizácia, medzištátna zmluva Slovenskej republiky s Maďarskou republikou, územno-správne členenie SR, ochrana štátneho jazyka, zachovanie budovy novostavby Slovenského národného divadla pre slovenskú kultúru. KORENE sú vždy pri všetkom a nekompromisne sa zasadzujú o slovenské záujmy, neúnavne odhaľujú protislovenské živly, osobné a stranícke záujmy a bojujú za ich odstránenie. Vyjadrujú sa aj k zahraničnej politike kritickou korešpondenciou európskym štruktúram, najmä protestmi proti bombardovaniu vtedajšej Juhoslávie, odmietnutím európskej konštelácie Spojených štátov európskych, výzvou za mier medzi európskymi národmi. Zahraničnú spoluprácu SR vidia v slovanskej vzájomnosti a predkladajú dokument Magna charta slovanských národov. Súbežne sú aktívne KORENE aj v kultúrnej a školskej oblasti. Spolupracujú s Lúčnicou, podporujú umelecké talenty (D. Karvay), folklór, vydávajú vyše päťdesiat knižných titulov, povzbudzujú mládež k spolupráci s KOREŇMI, pomáhajú učiteľom a zasadzujú sa za kvalitu školstva, iniciujú program „Za krajšiu metropolu Slovenska“ a „Za nový dôstojný pamätník generála Dr. M. R. Štefánika“. Na podporu národného sebavedomia a spomienok na národné dejiny pravidelne organizujú celonárodné slávnosti sv. Cyrila a Metoda na Devíne, myjavské slávnosti v Múzeu slovenských národných rád SNM a sú tradičnými návštevníkmi aj na Štefánikovej mohyle na Bradle.

Rozmach SSI KORENE

KORENE každoročne organizujú vedecké konferencie s výstupným programom k aktuálnej situácii v SR. Publikujú zborníky z konferencií, monografie z umeleckého života, zúčastňujú sa besied v celoslovenských médiách, podporujú aj tvoria filmové dokumenty o významných osobnostiach SSI KORENE, ku každej dôležitej problematike vydávajú vyhlásenia, výzvy, memorandá či deklarácie. 1. mája 2004, v deň „vstupu Európskej únie na výsostné územie Slovenskej republiky“ 183 členov Združení slovenskej inteligencie KORENE a Slovakia plus slávnostne prisahá na Devíne a vyhlási obnovenie Slovenskej národnej rady 1848 ako parlamentu cti a svedomia národne uvedomelej slovenskej inteligencie. Postupne vznikajú ďalšie organizácie – Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia plus, jej pobočky v Košiciach, Žiline a Ružomberku a Nadácia KORENE. Prichádzajú aj prvé ocenenia – Cena Slovenských pohľadov pre SSI KORENE, pre jednotlivých členov Rad Ľudovíta Štúra II. tr., Rad A. Hlinku I. tr., Zlatá medaila SAV, Zlaté pero 2008 a Račianske srdce.

Agresivita cudzích záujmov však pokračuje k svojim cieľom a valcuje ťažko nadobudnuté štátne a národné hodnoty. KORENE hodnotia uplynulé obdobie od vstupu SR do EÚ ako „10 rokov bez suverenity“ a sú nútené opäť vyzývať, aby vládna a politická reprezentácia konala na prospech slovenských záujmov. Už v roku 2013 upozorňujú, že SR je v kritickom stave,  vyjadrujú sa ku kauze Gorila, ku kríze v školstve, potláčaniu slobody slova v spoločnosti, vytváraniu novodobého extrémizmu, navrhujú a propagujú iniciatívu „Za zdravé Slovensko“, upozorňujú na zneužívanie tragédie dvoch zavraždených mladých ľudí, tzv. kuciakiádu, stavajú sa proti nezákonnej dvojjazyčnosti, manipulácii ako návratu k totalite, navrhujú legislatívnu ochranu slovenskej štátnosti, štátnych symbolov a slovenských osobností. Dlhodobo obštrukciami obmedzované postavenie Štátneho pamätníka Ľudovíta Štúra v Štúrove sa napokon podarí aj vďaka spolupráce KOREŇOV s domácimi iniciátormi. Myšlienky, názory a činnosť SSI KORENE V. Hornáček pravidelne predstavuje verejnosti v diskusiách v alternatívnych internetových médiách, kde vytvoril vyše päťdesiat autorských relácií Slovenské KORENE na aktuálne aj historické témy.

KORENE – odkaz

Príprava KOREŇOV na februárové parlamentné, a ako ich sami pomenovali, osudové voľby v roku 2020 sa začala už v júni. Svoju kampaň viedli pod heslom „Za slovenské slobodné zvrchované Slovensko“ a „Bráňme si vybojované“, ktoré boli prijaté opäť v pamätný deň 11. septembra na porade národných síl na Devíne. Znovu vyzývajú pronárodné politické a občianske subjekty a slovenskú inteligenciu k aktivite, spolupráci a spájaní sa, lebo len tak môžu byť úspešné vo voľbách. K voľbám vypracúvajú Výzvu občanom aj politickým subjektom a Volebné desatoro národných síl. KORENE po tretíkrát a „za pochodu“ odovzdávajú štafetu nastupujúcej generácii. Po februárových voľbách neúspešných pre národné sily sa KORENE právom pýtajú slovenského národa „Ako ďalej, Slováci?“

Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE vždy pracovala podľa svojich ideových hesiel múdrosť, svornosť, vytrvalosť a metodikou ich práce bola náročnosť, kritickosť, tvorivosť. Jej doterajší bohatý vklad venovaný Slovákom je súčasne aj jej odkazom pre nasledujúce generácie – budujme národné sebavedomie, zachovajme a rozvíjame slovenskú národnú identitu, spájajme národné sily. Program + systém + jednota = sila, to je cesta k slovenskému úspechu.

Margaréta Vyšná

členka Výborov združení slovenskej inteligencie SSI KORENE

Hlavní a najvýznamnejší zakladatelia SSI KORENE (https://zsi-korene.sk/kto-sme/):

výtvarníci Milan Laluha a František Pohorelec,

básnik Milan Rúfus,

jazykovedci Ján Doruľa, Ján Paulíni, Ján Kačala a Ábel Kráľ,

publicisti Jerguš Ferko a Július Handžárik,

pedagóg Rudolf Brejka,

technik Vladimír Baláž,

ekonómovia Hvezdoň Kočtúch a Augustín M.Húska, neskôr vodohospodár Július Binder, spisovateľ Ladislav Ťažký,

národopisci Mojmír Benža a Ján Podolák,

novinár Jozef Darmo,

geológovia Ondrej Franko a Vladimír Bezák,

herci Štefan Kvietik a Eva Kristinová,

historici Ladislav Deák, Milan S. Ďurica, Matúš Kučera, Richard Marsina, Ivan Mrva, František Vnuk,

vedec akademik Ivan Plander a ďalšie osobnosti.