Korčok: V roku 2017 nás zamestnajú voľby, brexit, migrácia a Sýria

Bratislava 18. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ bolo veľkou prestížou pre našu krajinu, máme pomerne dlhý zoznam konkrétnych výsledkov, a taktiež bolo veľkou investíciou do ľudí

V relácii RTVS O 5 minút dvanásť to povedal štátny tajomník rezortu diplomacie a splnomocnenec vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivan Korčok, ktorý diskutoval s europoslancom Borisom Zalom a poslancom Národnej rady SR Milanom Krajniakom (Sme rodina – Boris Kollár).

“Jeden z desiatich bodov, ktorý sme počas predsedníctva dosiahli pre našich občanov a občanov EÚ je, že od 1. júla budúceho roku bude zrušený roaming. Ľudia budú telefonovať v zahraničí bez poplatkov vďaka slovenskému predsedníctvu, ktoré dosiahlo dohodu o veľkoobchodnom roamingu,” zdôraznil Korčok.

Ďalej ako úspech uviedol dosiahnutie dohody o rozpočte na rok 2017, ktorou Slovensko odvrátilo rozpočtové provizórium. V Energetickej únii sa vytvoril mechanizmus, ktorý zaväzuje štáty pred tým, ako uzatvoria dôležité zmluvy o dodávkach energie k tomu, aby transparentne povedali, s kým dohodu uzatvárajú a za akých podmienok. Taktiež za úspech považuje, že bude zavedený vysokorýchlostný internet 5G.

Europoslanec Boris Zala ho doplnil a dodal, že práve pod tlakom slovenského predsedníctva na budúci rok vzniká veľký sociálny balík, ktorý pripravuje Európska komisia v spolupráci s Radou EÚ. “Sociálny balík sa dotýka zavedenia európskej minimálnej mzdy a veľkého projektu zbližovania miezd a platov, čo je dnes jeden z najväčších problémov, na ktorý sa všetky nové štáty EÚ sťažovali,” konštatoval europoslanec Zala.

Poslanec Krajniak si myslí, že diplomacia z organizačného hľadiska predsedníctvo zvládla. Avšak hlavný cieľ, ktorý na začiatku predsedníctva premiér Robert Fico deklaroval, a to priblížiť EÚ ľuďom, sa im nepodarilo splniť. “Nepodarila sa vôbec obnoviť dôveryhodnosť EÚ u ľudí, práve naopak,” uviedol Krajniak.

Ďalej povedal, že dôvera ľudí klesá aj pre kauzy, ktoré sa stali počas predsedníctva, sám počas relácie poukázal na konkrétnu. “Predstavovali sme logo za 300.000 eur, napriek tomu, že Malta ho predstavila pred mesiacom za 0 eur,” upozornil Krajniak, pričom ukázal na podľa neho konkrétne porušenie zákona na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré uzavrelo zmluvu s agentúrou Viva Musica! na ďalšiu propagáciu loga za 123.000 eur. “Zmluva vstúpila do účinnosti 7. júla, lenže koncert a podujatie z týchto peňazí sa konalo 2. júla,” zdôraznil. Na podujatie podľa neho neprispel iba rezort diplomacie, ale aj Tipos, Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj – dokopy sumou 440.000 eur. Podľa neho na základe týchto udalostí sa narúša dôvera občanov v EÚ.

Podľa splnomocnenca vlády bude rok 2017 jeden z najťažších rokov, ktorý je pred nami v EÚ z dôvodu volieb v kľúčových krajinách EÚ, politicky nás bude maximálne zamestnávať podľa neho aj brexit, pretože v marci Británia notifikuje odchod a bude to agenda, ktorá bude uberať všetku energiu. “Čo ja mám trochu obavy pri brexite je menej z toho, čo bude chcieť Británia, ale oveľa viac bude treba udržať jednotu 27 štátov,” zdôraznil Korčok.

Ako tretiu dôležitú vec označil pokračovanie migrácie a po štvrté situácia v Sýrii, ktorá nastavuje zrkadlo EÚ. Pripustil, že v EÚ existujú problémy, ktoré je potrebné napraviť, ale nesúhlasí s poslancom Krajniakom v tom, že by sa kompetencie mali vracať na národné štáty. “Takýmto spôsobom to nepôjde, je potrebné hľadať konsenzus 27, resp. 28 krajín a tvrdím, že Európa bude jednoducho schopná čeliť týmto veciam len vtedy, keď budeme spolu,” dodal Korčok. Schengen a spoločná mena, to sú dva projekty, ktoré je podľa splnomocnenca momentálne nevyhnutné udržať.

Poslanec Krajniak by bol rád, ak by EÚ fungovala tak, ako bola pôvodne myslená, teda založená na voľnom pohybe osôb, tovaru, služieb a kapitálu. “Kvôli tomu vznikla EÚ, kvôli tomu ju zakladali,” zdôraznil.

“Ak chceme byť svetovými hráčmi, musíme v otázke bezpečnosti, zahraničnej politiky oveľa užšie spolupracovať a vytvárať si spoločnú aj bezpečnostnú, vojenskú a zahraničnú politiku. To je tá bezmocnosť voči Sýrii,” uzavrel debatu europoslanec Boris Zala.