Brusel 24. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Členské krajiny EÚ zatiaľ nerozhodli o prísnosti možných nových sankcií voči Rusku, ale sú pripravené ich zaviesť v prípade agresie Ruska. Uviedol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok po pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, informuje bruselský spravodajca TASR
Korčok upozornil, že napätie na východe Ukrajiny a vzťahy s Ruskom boli najdôležitejším bodom rokovaní hlavných európskych diplomatov.
“To, čo vidíme, sa odohráva len niekoľko stoviek kilometrov od hraníc Slovenska. Toto sa nás bytostne dotýka. Situácia je naozaj vážna. Rusko položilo na stôl niekoľko požiadaviek, ktoré adresuje predovšetkým NATO a Spojeným štátom. Chcem povedať, že je pripravenosť hovoriť o všetkom, ale nemôžeme si dovoliť spochybňovať základné princípy, na ktorých je postavená bezpečnostná architektúra v Európe, ktorá vznikala po roku 1989,” vysvetlil slovenský minister.
Dodal, že o osude krajín rozhodujú ich občania, a nie iné štáty – a o tomto EÚ rokovať odmieta. Taktiež odmieta ultimátum Ruska, že buď jeho požiadavky budú prijaté, alebo bude pripravené uskutočniť “jednostranné kroky”.
“Toto je zlé riešenie. Stále vidíme priestor pre diplomatické a politické riešenie, ale treba zostať za rokovacím stolom. Sú tu signály, že Rusko odmietlo pozvanie z NATO na 27. januára. Toto všetko overujeme, ale kľúčové je počúvať sa a z našej strany neustupovať zo základných princípov,” opísal pozíciu EÚ.
Podľa jeho slov Únia nechce prekročiť základné línie medzinárodného práva, ako je celistvosť a zvrchovanosť štátov, a v 21. storočí odmieta hrozby silou. Krajiny EÚ sa podľa neho zhodujú, že v prípade opätovného narušenia územnej celistvosti Ukrajiny zo strany Ruska budú prijaté nové sankcie. Zároveň však zdôraznil, že prípadné sankcie – o ktorých “ostrosti” sa zatiaľ nerozhodlo –, budú odpoveďou na konkrétne kroky Ruska, ako boli aj sankcie z roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym.
“Tie sankcie nie sú na stole preto, že chceme komunikovať rečou sankcií, ale preto, že musíme byť pripravení aj na takýto scenár,” uviedol Korčok.
Podľa jeho slov “príslušné štruktúry EÚ” pracujú na novom sankčnom balíku, čo však treba vnímať ako súčasť diplomacie a signál pre druhú stranu.
“Ak sa udeje niečo, čo je v rozpore s bezpečnosťou a našimi vlastnými záujmami, tak to nemôže zostať bez odozvy. Toto je celá logika sankcií. Je jasné, že v prípade porušenia medzinárodného práva tie sankcie budú robustné. To je jazyk, ktorý používame,” uviedol Korčok v závere rozhovoru.
Slovensko navrhlo rozšíriť ľudskoprávny sankčný zoznam EÚ aj o korupciu
Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli navrhlo rozšíriť takzvaný Magnitského zákon EÚ o činy spojené s korupciou. Informáciu po zasadnutí rady ministrov zahraničných vecí potvrdil šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS), ktorý túto žiadosť, s podporou niekoľkých ďalších členských krajín, chce postúpiť šéfovi európskej diplomacie Josepovi Borrellovi a francúzskemu predsedníctvu v Rade EÚ.
Korčok pripomenul, že nový sankčný režim EÚ umožňuje rýchlejšie uvaliť sankcie voči konkrétnym osobám a organizáciám kdekoľvek na svete za vážne porušovanie ľudských práv. Magnitského zákon prijala Európska únia koncom roka 2020. Ako však dodal Korčok, keď sa tento ľudskoprávny sankčný režim prijímal, viacero krajín eurobloku volalo po jeho rozšírení o trestné činy spojené s korupciou.
“Európska únia takýto sankčný režim nemá,” upozornil šéf slovenskej diplomacie. Dodal, že Únia sa môže v tomto smere inšpirovať Kanadou, USA a inými krajinami. Aj preto v pondelok predstavil podobnú iniciatívu pre EÚ. “Máme v tejto chvíli podporu siedmich alebo ôsmich krajín. Takto sme oslovili Josepa Borrella a francúzske predsedníctvo, aby sa pozreli, ako takýto sankčný režim môže fungovať,” vysvetlil Korčok.
Zároveň spresnil, že proces je iba na začiatku a nič nie je rozhodnuté. Ide však o iniciatívu Slovenska, ktorou by sa mali inštitúcie EÚ ďalej zaoberať.