Konšpiračné teórie – čo v skutočnosti toto zaklínadlo označuje a na aký účel ho jeho majitelia používajú?

Bratislava 3. mája 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Ako je to vlastne s konšpiračnými teóriami? Sú to všetko len samé hlúposti, alebo je to tak, ako hovorievajú ich priaznivci, že konšpiračná teória je pravda prezradená o dva roky skôr?

Je mesiac po voľbách a nová moc sa začína rozbiehať. Čo sľubovali, to teraz budú chcieť uviesť do praxe. Hovorí sa o tom aj v programovom vyhlásení vlády, kde sa píše napríklad: „Šírenie dezinformácií a hoaxov ohrozuje rozvoj vedomostnej spoločnosti. Vláda SR pripraví akčný plán na koordináciu boja proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií a vybuduje adekvátne centrálne kapacity pre jeho realizáciu.“

Dezinformácie, hoaxy, hybridné hrozby, konšpiračné teórie… čo to vlastne je? Už roky o tom najmä „slniečkari“ rozprávajú, ale ktoré konkrétne to sú, a ktoré sú také nebezpečné, a prečo?

Predovšetkým treba zdôrazniť, že to, čo liberálne médiá, slniečkoví politici a zahraničím podporované mimovládky hádžu veľmi dôsledne, usilovne a zámerne do jedného vreca, je v skutočnosti zmesou niekoľkých zásadne rozdielnych druhov správ.

Áno, existujú aj naozaj idiotské bludy typu, že Zem je plochá, že pyramídy postavili dinosaury, alebo že mesiac je kozmická loď mimozemšťanov. Toto je kategória správ, ktoré je škoda aj komentovať. A žiaľ, na veľkú ľútosť úprimných hľadačov pravdy, aj takéto somariny sú do toho spoločného vreca primiešavané niektorými veľmi naivnými, prípadne až postihnutými dušami – a žiaľ, zrejme nielen nimi.

Druhou kategóriou sú viac alebo menej fantastické, avšak často veľmi logicky zdôvodnené domnienky, ktoré sú síce nedokázateľné, ale zároveň nevyvrátiteľné. A keďže sa nedajú vyvrátiť ani dokázať, človek im môže buď veriť alebo neveriť. Môže buď pripustiť ich čiastočnú alebo úplnú pravdivosť, alebo inokedy sa rozhodnúť, že sú nedôveryhodné, pretože má pocit, že sú príliš fantastické, alebo jednoducho mu príliš zaváňajú primitívnym antropocentrizmom či účelovou manipuláciou.

Môže existovať tajné spoločenstvo ľudí, ktorí majú rozhodujúci vplyv na dianie v spoločnosti? Môže byť očkovanie nebezpečné? Taja nám vlády pravdu o svete?

A žiaľ, veľmi neférovo, cielene a zlomyseľne je „travičmi studní“ do jedného vreca s týmito druhmi správ primiešavaná aj tretia kategória správ – odlišné verzie politických udalostí. Tu sú zámerne miešané jablká s hotdogmi, pretože v porovnaní s predošlými, toto je z viacerých hľadísk celkom odlišný druh správ. Ich spoločným znakom je spravidla to, že politruci prozápadnej liberalistickej ideológie ich označujú ako konšpiračné teórie, pretože prinášajú opačné pohľady na konkrétne politické udalosti, ktoré sú v rozpore s oficiálnou prozápadnou mainstreamovou propagandou.

Počuli ste inú verziu pravdy o Kryme, než je tá oficiálna mainstreamová? Inú verziu pravdy o Majdane? Inú verziu pravdy o Bašárovi Asadovi a vojne v Sýrii? Podľa našich bojovníkov proti dezinformáciám to bola iste „konšpiračná teória“ či hoax šírený agentmi cudzej moci v rámci hybridnej vojny.

Podľa nich občania nemajú nárok dostať aj iný pohľad, iné hodnotenie situácie, lebo by mohli mať potom nesprávne názory a nesprávne volebné preferencie – a to by mohlo ohroziť celkové smerovanie „tejtokrajiny“. A preto to vnímajú ako súčasť „hybridnej vojny“.

Z výrazu „konšpiračná teória“ sa stal účinný fašizoidný nástroj na likvidáciu legitímnych opozičných politických názorov, pomocou ktorého sa oponent zosmiešni, stigmatizuje a jeho názor je zhanobený a odvrhnutý bez kritického skúmania, pretože veď patrí do toho jedného vreca s úplnými hlúposťami. Je to intelektuálne nepoctivé a najmä podlé – práve od tých, ktorí tak radi zdôrazňujú intelektuálnu poctivosť a používanie kritického rozumu.

Mimochodom, výraz konšpiračná teória sa zvykne ľudovo (logicky nesprávne, ale tak to už so živým jazykom chodí) skracovať ako „konšpirácia“. Lenže slovo konšpirácia má pôvodne trochu iný význam: znamená sprisahanie, čiže skutočnú tajnú dohodu nejakých osôb za nekalým účelom. Konšpirácia je označenie reálneho stavu, kým pod „konšpiračnou teóriou“ sa rozumie bludná hypotéza, ktorá nemá reálny základ.

Isteže zďaleka nie všetko, čo tvrdí opačná, moskovská či pekingská propaganda, je pravda. Treba však vidieť geopolitickú situáciu reálne: kto má doma glóbus, ľahko príde na to, ktorá strana sa bráni, a ktorá sa snaží útočiť a svoje agresívne počínanie maskovať a zdôvodňovať všakovakými klamstvami a výhovorkami. A verte, naozaj nie je ľahké pred „ovečkami“ zdôvodňovať snahu o hegemóniu a „obranu“ všade na Zemeguli v prípade ríše, ktorá ovláda všetky oceány a má svoje základne vo všetkých kútoch sveta okrem niekoľkých málo skutočne nezávislých krajín, a ktorej súhrnný vojenský rozpočet je neporovnateľne vyšší, než má celý zvyšok sveta dohromady.

Mimochodom, poznáte nejaký naratív o ruskej či čínskej hrozbe, a ktorý by zároveň bol oficiálnymi miestami označený ako „konšpiračná teória“? Pravdaže nie, lebo veď dezinformácie a „konšpirácie“ sú výhradnou doménou zákerných zloduchov z druhej strany geopolitickej barikády, všakže?

Ivan Lehotský