Bratislava 20. októbra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-J. Scott Applewhite, SITA/AP-Turkish Presidency)
“V novej rezolúcii odsudzujúcej turecké útoky na americkú armádu <…> požaduje Tulsi Gabbardová odchod Ankary z NATO,” uvádza sa v správe.
Reklama
Uvádza sa tiež, že pomoc Azerbajdžanu v konflikte v Karabachu, ktorú poskytuje Turecko, je v rozpore s postojom NATO. Autori dokumentu ďalej hovoria o zapojení militantov zo strany Ankary v Náhornom Karabachu, a tiež o účasti tureckých F-16 v operáciách v bojovej zóne.
Zdroje v sýrskej opozícii predtým informovali agentúru Sputnik o plánoch Ankary previesť skupinu žoldnierov do Azerbajdžanu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan poprel údaje o vyslaní ozbrojencov zo Sýrie do Náhorného Karabachu a neskôr obvinil Rusko, USA a Francúzsko z poskytovania vojenskej podpory Arménsku.
O tom, že Turecko používa v Karabachu teroristov, hovoril aj sýrsky prezident Bašár Asad v rozhovore pre agentúru Sputnik. Okrem toho podľa Služby vonkajšej rozviedky RF sú radikáli skutočne sťahovaní do zóny konfliktu. Podľa riaditeľa úradu Sergeja Naryškina ide o stovky alebo dokonca tisíce žoldnierov.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev naopak vyhlásil, že Baku nepoužíva islamských militantov v Karabachu, a tiež zdôraznil, že nikto nedokáže predložiť dôkazy o účasti žoldnierov v bojových akciách.
Konflikt v Náhornom Karabachu
Boje na kontaktnej línii v Karabachu začali 27. septembra. Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú z rozpútania bojových akcií, v Karabachu hlásia delostrelecké ostreľovanie mierových osád neuznanej republiky, vrátane jej hlavného mesta Stepanakert.
Arménsko vyhlásilo stanné právo a prvýkrát aj všeobecnú mobilizáciu s tým, že Ankara aktívne podporuje Baku. V Azerbajdžane vyhlásili čiastočnú mobilizáciu. Lídri Ruska, USA a Francúzska vyzvali nepriateľské strany k urovnaniu konfliktu a začiatok rokovaní bez predbežných podmienok. Odsúdili tiež eskaláciu napätia a vyjadrili sústrasť príbuzným obetí a zranených.
Konflikt v Karabachu začal vo februári 1988, keď autonómna oblasť Náhorný Karabach oznámila odtrhnutie od Azerbajdžanskej SSR. V dôsledku ozbrojenej konfrontácie v rokoch 1992-1994 stratil Azerbajdžan kontrolu nad Náhorným Karabachom a siedmimi susednými regiónmi. Od roku 1992 prebiehajú rokovania o mierovom urovnaní konfliktu v rámci Minskej skupiny OBSE na čele s tromi spolupredsedami – Ruskom, USA a Francúzskom.