“Nelegálne prisťahovalectvo bude v najbližších rokoch výrazne ovplyvňovať osud EÚ a Európy. Ak však Poľsko a Maďarsko, ktoré na poslednom summite EÚ preukázali svoju silu zablokovaním mechanizmu núteného premiestňovania, získajú medzi členskými štátmi spojencov, tento rizikový faktor pre Úniu sa odstráni,” povedal na začiatku konferencie profesor Maciej Szymanowski, riaditeľ Inštitútu poľsko-maďarskej spolupráce Waclawa Felczaka.

Dr. Ralph Schoellhammer, politológ a odborník na migráciu z Websterovej univerzity vo Viedni, vo svojom prejave zdôraznil, že hladko fungujúci multikultúrny štát je mýtus. Vedec pripomenul, že Rakúsko-Uhorsko bolo do istej miery multikultúrnou krajinou, ale napriek tomu všetci chápali, že v nej dominuje jedna kultúra.

“V tejto krajine existovala jasná hierarchia kultúr. Bola to multietnická krajina, ale vo svojej podstate nebola multikultúrna. Tieto veci si zvyčajne pletieme. Nie je možné vybudovať súdržnú spoločnosť, ktorá je multikultúrna. Môžete mať dobre fungujúcu multietnickú alebo multináboženskú spoločnosť, ale nie multikultúrnu,” zdôraznil Dr. Schoellhammer.

.

Viedenský výskumník vysvetlil, že kultúru nemožno redukovať na triviálne symboly, ako je napríklad tradičné jedlo, ako sa to často deje na Západe. “Kultúra sa týka hlboko zakorenených presvedčení, vecí, ktorým ľudia intuitívne veria. Príkladom je to, ako sa muž správa k žene alebo ako vychovávame deti. To je jadro kultúry. Nemôžete vybudovať dobre fungujúci štát, kde jedna časť spoločnosti tvrdí, že ženy musia chodiť zahalené od hlavy po päty, musia byť skromné, a druhá časť verí, že by mali byť sexuálne slobodné. Takáto spoločnosť nebude môcť dobre fungovať,” povedal Schoellhammer.

Nicolas Monti, spoluzakladateľ parížskeho Observatória pre migráciu a demografiu, vo svojom prejave zdôraznil, že podľa prieskumov sa 67 percent Francúzov obáva tzv. “veľkej výmeny”, t. j. nahradenia domáceho obyvateľstva prisťahovalcami. Ako zdôraznil Nicolas Monti, “veľká výmena” už nie je považovaná za “konšpiračnú teóriu” a v očiach Francúzov sa stáva skutočným problémom.

Problémy s integráciou

Prisťahovalectvo do Francúzska ohrozuje súdržnosť národa, a to je čoraz jasnejšie, povedal Monti a pripomenul masívnu vlnu nepokojov, ktorá sa v lete prehnala ulicami francúzskych miest.

Veľkým problémom je asimilácia alebo dokonca integrácia týchto ľudí do národnej kultúry. V skutočnosti je to prakticky nemožné. Namiesto toho sme svedkami vytvárania paralelných spoločností v Európe. Títo ľudia dokonca odmietajú európske hodnoty. Podľa výskumníkov je silná moslimská identita objektívnou prekážkou prijatia európskych hodnôt, najmä ľavicových hodnôt, ktoré dnes presadzujú európske inštitúcie, povedal profesor Tomasz Grzegorz Grosse, europeista z Varšavskej univerzity. Radikalizácia, nepokoje, revolúcie, občianske vojny – to sú vyhliadky, ktorým čelí Európa. Imigrácia je veľkou hrozbou pre európsku integráciu. Koniec koncov, ak Brusel, Berlín a Paríž presadia mechanizmus relokácie migrantov, bude to zrejme proti vôli voličov v krajinách, ako je Poľsko a Maďarsko, povedal profesor Grosse.

Róbert Gönczi, ktorý diskusiu moderoval, sa účastníkov diskusie opýtal, či Európa pozná pozitívne príklady integrácie migrantov. Dr. Schoellhammer zdôraznil, že skvelým príkladom sú… samotní Európania, ktorí sa presťahujú a pracujú v rámci EÚ a dobre sa integrujú. Na druhej strane, pokiaľ ide o neeurópskych prisťahovalcov, medzi pozitívne príklady patria prisťahovalci z Latinskej Ameriky, ktorí sú viditeľní najmä v Portugalsku a Španielsku, ako aj Vietnamci vo Francúzsku a Iránci prichádzajúci do Nemecka a ďalší. Odborníci sa navzájom zhodli na tom, že v zásade však hlboké kultúrne rozdiely medzi moslimami a obyvateľmi Európy spôsobujú, že integrácia takýchto prisťahovalcov je veľmi ťažká a zvyčajne končí budovaním tzv. paralelnej spoločnosti.

Ochrana hraníc

Počas druhého panelu sa experti zaoberali v poradí najväčšími výzvami, ktorým čelí EÚ ako celok v súvislosti s ochranou spoločných hraníc.

Witold Repetovich, expert na terorizmus a odborník na Blízky východ, zdôraznil, že Európa si tento problém uvedomuje pomaly.

Dokonca aj Nemecko sa teraz zmenilo z “Vítame utečencov” na “Migráciu treba zastaviť”.

Podľa odborníka existujú len tri odpovede na migračnú krízu. Prvou je snaha o dosiahnutie dohody s africkými krajinami, ktoré môžu migrantov zastaviť. Je to však politika plná rizík. Požiadavky režimov totiž budú rásť. Druhou odpoveďou je účinná ochrana hraníc. To však znamená použitie sily a, samozrejme, dôjde k obetiam. To sa nedá rýchlo realizovať, pretože Európa nie je na takúto politiku psychologicky pripravená. Tretím riešením je jednoducho kapitulácia: podľahnutie migračnému tlaku,” povedal Witold Repetovich.