USA 25. novembra 2015 (HSP/AE/Foto:Wikipedia)
NASA je v súčasnosti závislá na ruskej Federálnej kozmickej agentúre, ak chce prepraviť astronautov k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Jedna jazda pre jedného astronauta stojí 70 miliónov dolárov. To sa čoskoro zmení: NASA sa rozhodla na svoje lety využívať súkromné spoločnosti, ako sú Boeing a SpaceX
Je to významný krok pre vesmírnu spoločnosť Elona Muska – to znamená lukratívne zákazky NASA pre spoločnosť SpaceX. Ide o druhú zo série štyroch zaistených zákaziek, ktoré NASA podnikne v súlade s obchodnou zmluvou Crew Transportation Capability (CCtCap). Prvú zákazku dostala v máji spoločnosť Boeing Company so sídlom Houston.
Táto zmluva nie je prekvapením, pretože obe spoločnosti vyhrali súťaž vyhlásenú NASA na novú generáciu kozmických lodí, ktoré budú poskytovať prepravu astronautov.
“Je to naozaj vzrušujúce vidieť SpaceX a Boeing na ich prvej misii,” povedala Kathy Luedersová, riaditeľka obchodného programu NASA Crew. “Schopnosti amerických spoločností sú dôležité v zabezpečení prepravy posádky a vedeckých experimentov z americkej pôdy na vesmírnu stanicu po celú dobu jej životnosti.”
NASA musí určiť, ktorá z týchto dvoch spoločností bude lietať ako prvá. Termín uskutočnenia letov je rok 2017.
https://twitter.com/Commercial_Crew/status/667816542365552640?ref_src=twsrc%5Etfw
Prečo vlastne USA potrebujú Boeing CST-100 Starline a SpaceX Crew Dragon? Pretože Spojené štáty nechcú byť závislé na Rusku a cena za sedadlo by sa mala výrazne znížiť.
Aj napriek výhre v súťaži musí každá spoločnosť absolvovať certifikačný proces pred NASA, čo znamená konečný súhlas k letu. Navyše každá zmluva obsahuje minimálne dve a maximálne šesť misií.
Komerčná posádka misie by sa mala skladať zo štyroch členov NASA a asi 100 kg nákladu. Kozmická loď zostane na stanici až 210 dní, pričom bude k dispozícii ako núdzový záchranný čln.
“Komerčné štarty posádky sú veľmi dôležité, pretože nám pomáhajú uspokojiť dopyt po výskume na kozmickej stanici a umožňujú nám zvýšiť posádku,” povedala Júlia Robinsonová, vedúca vedkyňa ISS. “V dlhodobom horizonte ale tiež stanovuje základ pre vedecký prístup k budúcim komerčným výskumných platformám na obežnej dráhe Zeme.”