Svet 16. novembra (HSP/foto: TASR/AP-Peter Dejong)
Útok v Paríži vraj nemá s islamom nič spoločné. Okrem “Allah u Akbar”
O parížskych udalostiach sa nám predkladajú priam ako povinné čítanie politicky korektné frázy o tom, že čo sa stalo v Paríži, nemá s islamom nič spoločné. Vraj o tomto terore absolútne netreba uvažovať na náboženskom pozadí. Nejedná sa o civilizačnú vojnu, sú to len nejakí blázni a kriminálnici, ktorí vedú ideologickú, politickú a ekonomickú vojnu a my nakoniec zvíťazíme, lebo predstavujeme dobro, ktoré protirečí zlu. Tieto frázy, ktoré sa na nás valia prostredníctvom “upokojujúcich” článkov, sú však bohapustými lžami.
Islam má s piatkovým terorom veľa spoločného. Teroristi síce boli bezcitnými vrahmi, no nie bláznami. Takíto ako oni totiž zabíjajú a nechávajú sa zabiť v mene náboženského plánu, vyššieho ideálu. V mene ideálu a plánu nastoliť islam a islamský kalifát a podriadiť si, alebo úplne eliminovať “neveriacich”. Ideológia, politika a ekonomika sú už len dôsledkami tejto náboženskej premisy, ktorá si vyberá predovšetkým “križiackych” nepriateľov, ktorých zabije a Rím má byť jej nasledujúce teritórium, kde položí oheň a meč práve z náboženských dôvodov. Rím bude zasiahnutý ako metropola kresťanstva (ktorú islamisti explicitne označili za cieľ po parížskom terore), presne tak ako Paríž bol teraz zasiahnutý ako “metropola perverznosti”. Opäť, aj tu rozhodoval motív, ktorý mal náboženský pôvod. Táto vojna je celá o islame a vedú ju kvôli hegemónii, ktorú chce kalifát dosiahnuť a k tomu si predstavuje ako najúčinnejšie násilie proti “križiakom” (kresťanom) uvoľnenie moslimských más proti Západu a proti nepriateľom samotného islamu. Al Baghdádí má byť ich náboženskou autoritou a následne aj politickým vodcom teritória bez hraníc, na ktorom sa bude rozprestierať Islamský štát.
Chápeme vôbec celú tú dynamiku? Máme už konečne odvahu začať seriózne analyzovať tieto procesy počínajúc politicky nekorektnou analýzou samotnej podstaty moslimského náboženstva? Vieme vôbec, že Korán ako posvätnú knihu, ktorú Alah “nadiktoval” prorokovi prostredníctvom anjela, nemožno vôbec interpretovať (ako sa nám snažia slniečkári nahovoriť) iba aplikovať, pričom aplikácia textov stojí na doslovnom čítaní, ktoré s neuveriteľnou autoritou prislúcha imámom, ktorí hlásajú nenávisť a džihád ako svätú vojnu proti neveriacim?
Samozrejme, stovky miliónov moslimov chcú žiť v mieri, sú “umiernení”, ako radi hovoria analytici z tábora politickej korektnosti. Ale počuli ste nejaké hlasy z popredných moslimských kazateľov, ktorí by sklonili hlavy zo smútku z parížskych atentátov? Ozval sa pápež so skrúšeným hlasom. Ozval sa vôbec nejaký imám? Naše hodnoty nie sú ich hodnotami. Bojujú proti nim a opovrhujú nimi. Niektorí ich až nenávidia.
A potom, aké hodnoty? Pre čo a pre koho by sme my boli schopní umrieť? V čo veríme? Aký je náš horizont? Na koncerte v Paríži skupina Eagles of death metal práve vo chvíli, keď teroristi začali strieľať, hrala pieseň, v ktorej vyzývala k “bozku diabla”. Bohužiaľ, ich slová boli vypočuté. Naša sloboda, jediný lúč, ku ktorému sa utiekame, keď sa nás pýtajú, v čo veríme, sa stala akousi licenciou na to, aby sme robili zo seba idiotov. Nechápeme, že potrebujeme nejaký zmysluplný horizont, inak nás “bozk diabla” skutočne premôže. Buď to pochopíme, alebo umrieme.
Tento totálne odkresťančený západ, ktorý stráca rešpekt pre akúkoľvek hodnotovú dimenziu a ktorý ani nedokáže vymedziť črty svojej vlastnej identity a stále len hovorí o myšlienke slobody, ktorá má zo všetkého urobiť len akési fluidum, sa napokon zobudí, keď ho ohňom a mečom napadnú masy mladých (nezabúdajme, že v Paríži útočili mladí ľudia), ktorí budú jasne ohraničení a ktorí nenávidia naše bohatstvo a našu zbabelosť.
V Paríži sa na útoky zmohli odpovedať len hrou na klavíri a piesňou od Johna Lennona Imagine? Piesňou, ktorá glorifikuje stav, kedy by boli zrušené náboženstvá? Skutočne sme ešte nič nepochopili. Je to práve náboženstvo, o ktorom by sa dnes malo hovoriť. O vzťahu medzi mnou a Bohom. Všetko ostatné, naša hlúposť a ideologické haraburdy a pesničkový falošný mýtus progresu robia z nás len kolosálnych neschopákov pochopiť, čo je sväté a teda aj vidieť, že neuveriteľná krutosť bola nábožensky motivovaná (a to aj keď nám pred vraždením vykrikujú Allah u Akbar).
Buď to pochopíme, alebo umrieme.
Mario Adinolfi