Denník Le Figaro priniesol informáciu o zaujímavej „propagačnej výstave“, ktorá sa konala v Bruseli 3. mája.  Akciu zorganizovala americká spoločnosť  Men Having Baby MHB, ktorá pre asi 200 prítomných záujemcov ponúkala služby špeciiazovaných agentúr a kliník v oblasti inštitútu tzv.“náhradného materstva” (GPA), kde žena vynosí a následne odovzdá dieťa svojim „objednávateľom“. Potenciálni klienti prišli z Francúzska, Belgicka a Nemecka. Je nutné podotknúť, že prax GPA je v súčasnosti vo Francúzsku nelegálna, a to aj napriek snahám ministerky spravodlivosti Christine Taubiry zlegalizovať deti, ktoré sa narodili pomocou GPA v cudzine.

Okolo možnosti zlegalizovania GPA vo Francúzsku prebiehala živá debata v dobe, kedy vrcholili miliónové demonštrácie proti zákonu o „manželstve pre všetkých.“ Francúzska televízia vtedy zaradila do vysielania tendenčný film o tom, ako nešťastný bezdetný manželský pár ako poslednú šancu na dieťa využije možnosť GPA v Kalifornii , kde je to legálne. Náhradná matka pochádza z dobre situovanej strednej vrstvy, ktorá už má niekoľko detí a vlastne ani tie peniaze od manželov nepotrebuje (ale nepohrdne nimi) a dieťa im vynosí z číreho altruizmu. Rodiny sa potom ešte navštevujú . Problém je v tom, že nechápavé francúzske úrady nechcú dieťaťu vystaviť francúzsky rodný list a naopak „rodičom“ hrozí žaloba za porušenie zákona. Nechýba ani kontrast v podobe mladej ženy, ktorá keď sa dozvie, že je neplodná a nemá šancu na GPA, spácha samovraždu. Film končí samozrejme happy endom, kedy si spiatočnícka spoločnosť uvedomí, ako stála v ceste šťastiu týmto manželom. Všetko je zaliate slnkom a dokonale etické.

V protiklade s touto filmovou fikciou, prinášalo niekoľko rôznych televíznych staníc priebežne reportáže o realite GPA. Ich obraz bol iný: žiadne dobre zabezpečené ženy , ktoré vynosia deti z čírej lásky k blížnemu, ale ženy zúfalé vo svojej chudobe a to najmä v Indii a na Ukrajine, často zbavené ľudskej  dôstojnosti, držané ako chovné zvery na klinikách, kde sa na nich personál a často aj „klienti“ nedívajú ako na ľudské bytosti, ale ako na „dobré maternice“, ako zaznelo vo filme od bohatej západnej klientky. To čo bilo do očí, bola neskrývaná chamtivosť, s ktorou títo „podnikatelia“ okrádali tieto ženy, ktorým zaplatili úbohý zlomok z toho, čo klinike zaplatí klient.

Aká je teda etika GPA? Na to sa rozhodol pozrieť bližšie autor článku pre Le Figaro Xaviér Lombard, ktorý sa osobne podujatia v Bruseli zúčastnil. „Naša spoločnosť nemá žiadny zisk a my Vám pomôžeme sa zorientovať v bludisku GPA a nájsť najlepšiu agentúru za najlepšiu cenu,“ to sú slová riaditeľa MBH. Čo to znamená? Nájsť darkyňu vajíčok, najlepšie dvadsiatničku, ktorá má maximum zhodných parametrov s darcom spermatu, ako napr. výška, farba očí apod. “Samozrejme nie sú uvedené žiadne informácie o rizikách operácie pre dievčinu a o minimálnej miere odškodnenia v prípade komplikácii,“ dodáva Lombard. Do toho chrlia reproduktory reklamné slogany o tom, ako tá agentúra produkuje „nádherné deti“ a ďalšia zase „perfektné deti“ alebo „všetko je možné s nami.“ Aj znížiť konečný účet na faktúre. Ak si napríklad kúpite naraz 12 ovocytov a necháte si zmrazené embryá, z ktorých potom postupne niektoré  využijete.

Nechýba ani špecializované poradenstvo pre klientov z krajín ako Francúzsko, kde je GPA nelegálne, o tom ako zlegalizovať takto narodené deti. Prvá rada znie: budete potrebovať nie jednu ale hneď tri právnické kancelárie, z toho samozrejme jednu v USA a ďalšiu v domovskej krajine. Právnik je podľa Le Figaro „ostrieľaný veterán, ktorý má za sebou 5000 kontraktov v priebehu 23 rokov, z toho 800 pre homosexuálne páry. Nikoho nezaujíma, či ste pár rovnakého pohlavia, alebo slobodní,  prípadne neplodný manželský pár. GPA je pre všetkých. Lekár síce dodáva, že je potrebné uprednostniť altruistické situácie, čo sa zdalo reportérovi sympatické „až do doby, kedy dodal, že jeho agentúra môže za príplatok vyselektovať pohlavie, farbu pokožky a genetické testovanie embryí. A sme uprostred čistej komerčnej eugeniky,“ dodáva autor.

Podujatia sa zúčastnila aj zakladateľka organizácie Donor Kinderen, obhajujúcej práva na informáciu o svojom pôvode, ktorá po skontaktovaní organizátorov skonštatovala, že  deťom tu nebol daný žiadny priestor. “Ja som bola kúpená. Som produkt, ktorý hovorí a teda ruší. Sme v krajine, kde je ľahšie vystopovať pôvod mäsa v supermarkete než biologických rodičov ľudskej bytosti.“

A k akému záveru dospel autor článku? „Etické GPA je fikcia. Legalizácia GPA v striktnom rámci je fikcia. Nevyváženosť medzi ponukou a dopytom je príliš veľká.Legalizácia prostitúcie v niektorých krajinách viedla k veľkému nárastu tohto neakceptovateľného trhu. Jediné rozumné riešenie je zakázanie GPA v európskom rámci a neskôr aj vo svetovom.“

Koľko že to vlastne stojí ľudská bytosť? Od 60 000. do 150 000 eur…

Katarína Hanzlíková