Koľko ľudí by teda mohlo na túto epidémiu u nás v takom prípade zomrieť? Aké číslo by bolo optimistické a aké číslo je triezvy realistický odhad?

Už od 11. marca u nás trvá mimoriadna situácia. To sa dá chápať vzhľadom na objektívnu skutočnosť, že krajina reálne funguje trochu inak ako „normálne“. Ale je to naozaj dôvod na núdzový stav? Sme naozaj v núdzi? Mnohým ľuďom sa zdá prístup vlády ku koronavírusu trochu zvláštny, keď ho porovnáme s prístupom k iným epidémiám, resp. k iným civilizačným chorobám, ktoré každoročne zabíjajú desaťtisíce ľudí.

Trebárs taká chrípka. V Českej republike spomínajú napríklad na epidémiu chrípky, ktorá tam šarapatila pred štvrťstoročím. Na prelome rokov 1995 a 1996 bolo postihnutých až 11 percent obyvateľstva a oficiálne tam vtedy na vírus H3N2 zomrelo prinajmenšom 12 tisíc ľudí. My máme dnes stále ešte číslo úmrtí na Covid-19 len tesne nad hranicou päťdesiatky, čo je v regióne zďaleka najmenej, a pritom protiepidemiologické opatrenia sú neporovnateľne dramatickejšie, než kedykoľvek boli na chrípku.

Prečo to tak je?

Zodpovedné osoby by vám vysvetlili, že tie opatrenia sú také extrémne preto, že keby neboli, počet obetí by mohol byť omnoho, o niekoľko rádov väčší. Ale o koľko? Vopred si dovolíme upozorniť, že tu nejde o šírenie poplašnej správy, len o pokus odhadnúť nebezpečnosť epidémie, ktorá tak dramaticky zasiahla do bežného života ľudí prakticky na celej planéte. Napokon, veď podľa najnovších správ minister Krajči chce do boja proti nej povolať armádu. Dúfajme len, že proti koronavírusu neplánuje nasadenie vodných diel, obuškov a slzného plynu…

Majú pravdu katastrofisti či optimisti?

V ktorej krajine vidíme scenár podobný tomu, ktorý by mohol prebehnúť aj u nás? Predovšetkým treba povedať, že dynamiku ďalšieho vývoja je ťažké predvídať, pretože zatiaľ ešte nikde, ani v talianskom regióne Lombardia, sa proces neskončil a dá sa predpokladať, že obete budú naďalej pribúdať. Koľko ich ešte bude? Budú to zlomky, či násobky doterajších počtov?

Český evolučný biológ Jaroslav Flégr, ktorý sa stal populárnym, keď úspešne predpovedal priebeh prvej vlny pandémie, už pred niekoľkými týždňami varoval, že čísla nakazených začnú dramaticky narastať. Aj tentoraz sa jeho prognóza zatiaľ javí ako správna.

Flégr však hovorí aj to, že v najbližších týždňoch môžeme očakávať ešte rapídnejší nárast infikovaných a s oneskorením niekoľkých týždňov aj tomu zodpovedajúci nárast úmrtí. Varuje, že pri nezvládnutí situácie a pri totálnom neriadenom premorení populácie a zahltení zdravotníckeho systému (tzv. seveerotaliansky scenár) celková bilancia by mohla dosiahnuť tisíce a možno desaťtisíce mŕtvych.

Naopak, mnohí odborníci poukazujú na štatistiky, podľa ktorých vírus ako keby strácal silu, keď od júla v mnohých, najmä západných krajinách sa pomer medzi novými prípadmi a novými úmrtiami výrazne zlepšil. Ten pomer sa však čiastočne zhorší, keď sa začnú objavovať úmrtia z rapídne narastajúceho množstva nových prípadov, ktoré denne pribúdajú.

Nastúpi aj u nás „lombardský scenár“?

V desaťmiliónovej Lombardii, kde sa európska púť vírusu Covid-19 začala, bolo doposiaľ zaznamenaných cca 110 tisíc prípadov a cca 17 tisíc úmrtí. Väčšina sa týkala prvej vlny, ale v posledných týždňoch aj tam opäť pribúdajú nové prípady infekcie, podobne ako v mnohých ďalších európskych krajinách a regiónoch

Jedenásťmiliónové Belgicko eviduje 138 tisíc prípadov a desaťtisíc úmrtí. Holandsko zaznamenalo eviduje 156 tisíc prípadov, ale obetí je „iba“ šesť a pol tisíca. Desaťmiliónové Švédsko, ktoré je extrémne liberálne, pokiaľ ide o protiepidemiologické opatrenia, má 97 tisíc registrovaných prípadov a necelých šesťtisíc úmrtí.

Pokiaľ ide o Českú republiku, pesimista (alebo realista?) Flégr tvrdí, že tam veci zanedbali a smerujú k lombardskému scenáru. Na otázku, či to isté platí aj pre Slovensko odpovedal, že nie je si istý, ale naznačil, že na tom môžeme byť lepšie ako Česko.

Keby sme boli na podobnej trajektórii ako Lombardia, Belgicko či Švédsko, tak by sme už dnes mohli mať podobné čísla úmrtí, len dvakrát menšie, keďže uvedené krajiny sú počtom obyvateľov približne dvakrát väčšie ako Slovensko. Teda mohlo to byť do tejto chvíle 3, 5 či 8 tisíc evidovaných obetí…

Samozrejme, veľkou otázkou je metodika rátania týchto obetí. Tzv. „popierači“ tvrdia, že spôsob rátania v niektorých krajinách je absurdný a medzi obete koronavírusu sú zarátané div že nie aj obete dopravných nehôd.

„Človek napríklad mohol mať vírus, vyliečiť sa a za pár mesiacov umrieť – a už figuruje v kovidovej štatistike zomretých. To je veľmi zavádzajúce. A toto sú neporiadky WHO (Svetová zdravotnícka organizácia, pozn. red.) Neexistuje celosvetová metodika, ako nákazu merať,“ upozorňuje riaditeľ fakultnej nemocnice v pražskom Motole Miloslav Ludvík.

Medzi ľuďmi na Slovensku sa zase rozpráva o prípadoch, že ľudia dostali domov výsledok testu, že sú Covid-pozitívni, pričom na teste vôbec neboli…

Nakoniec to aj tak dostaneme?

Čo však je podstatné a akosi málo zdôraznené: všetky protiepidemiologické opatrenia v podstate majú byť iba odkladom a rozložením procesu zžívania sa populácie s novým vírusom, aby zdravotníctvo stíhalo zachraňovať tých, u ktorých bude priebeh ochorenia ťažký, resp. kritický, až do čias, keď tu bude vakcína, ktorá situáciu vyrieši. V konečnom dôsledku tu totiž ten vírus ostane a skôr alebo neskôr sa s ním každý z nás stretne – s týmto v podstate súhlasia tak pesimisti, ako aj optimisti.

Lenže čo to bude znamenať v praxi? Podľa Flégra sa koeficient smrtnosti okolo 2,5 percenta viacmenej nemení, ale pri zahltení a kolapse zdravotníctva sa má približne zdvojnásobiť. Ak by sme tieto informácie brali za bernú mincu, potom by sme na Slovensku s 5,5 miliónmi obyvateľov na samom konci dospeli k maximálnemu číslu 137 500, resp. až 275 000 ľudí, ktorí by mali podľa takejto matematiky na Covid skôr alebo neskôr zomrieť. A ešte väčší počet by ich mal mať vážne a trvale poškodené zdravie.

Zaujímavý by bol prieskum, aká časť verejnosti by týmto číslam bola ochotná uveriť… Samozrejme, podľa odborníkov, nič z toho nebude platiť, ak sa na scéne medzitým zjaví vakcína. A ona príde, vlastne už aj existuje, hoci na Slovensku ešte nie je bežne dostupná.

Vakcíny… to je to, o čom veľká časť obyvateľstva pochybuje, poukazujúc na realitu a na predpokladanú realitu „Big Pharma“ biznisu, a tiež na riziká spojené s nekvalitnými a pochybnými vakcínami. Mnohí z nás sa zrejme nebudú chcieť z podobných dôvodov dať zaočkovať – ale na druhej strane, to ani nebude nevyhnutné: Flégr odhaduje, že pre dosiahnutie stabilného a prijateľného stavu bude stačiť, ak bude zaočkovaných možno len 30 percent obyvateľstva.

Odborníci tiež hovoria viac-menej o dvoch hlavných scenároch, čo sa stane s vírusom v budúcnosti. Podľa jedných jednoducho zoslabne, resp. viac-menej vykape na svoje mutácie, že sa nám zo života stratí, podľa druhých sa z neho časom stane obyčajná, bežná detská choroba. V takom prípade na komplikácie s ním spojené ešte veľa ľudí zomrie, tak ako zomierajú aj na chrípku, obezitu, cukrovku, srdcovocievne choroby, rakovinu.

Ludvík hovorí: „Dodnes nemáme relevantné čísla. Len chrípka má rok, čo rok milión nahlásených prípadov. Veľa ľudí s ňou naviac ani nejde k lekárovi, vyleží ju doma. A teeraz kvôli kovidu budeme trasovať celú republiku? Na túto chorobu se budeme musieť začať pozerať trochu ináč.“

Ivan Lehotský