Koľkí sudcovia naberú odvahu a postavia sa proti predsedovi Súdnej rady Mazákovi?

Bratislava 18. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák,Jaroslav Novák)

Niektorí sudcovia už toho majú dosť: podpisuje sa petícia za odvolanie Jána Mazáka z pozície predsedu Súdnej rady SR, ktorý sa tam dostal po nástupe tejto vlády. Vyčítajú mu svojvoľnosť, neodbornosť, pasivitu, zaujatosť a najmä silnú politickú angažovanosť

Medzi sudcami sa začala podpisová akcia pod výzvou na odstúpenie predsedu Súdnej rady Jána Mazáka. Informuje o tom sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková na svojom blogu (viď TU). Sudcovia vytýkajú Mazákovi najmä nasledovné porušenia zákona a svojich povinností:

1. Opakovane prekračoval svoju právomoc predsedu Súdnej rady SR, keď vykonal viaceré úkony prináležiace tejto funkcii bez prerokovania a súhlasu Súdnej rady SR. Konal bez mandátu napríklad vtedy, keď 15. 12. 2020 napísal škandalózny arogantný list prezidentke Poradnej rady európskych sudcov CCJE. Bola to jeho odpoveď na kritiku CCJE toho, ako slovenská vládna junta „zmasakrovala“ Ústavu SR. Alebo v prípade jeho vyhlásení a účasti na zasadnutí politickej pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát, či v prípade jeho vyjadrenia k hodnotiacim komisiám dňa 7. 12. 2021.

2. Bol pasívny a nevykonal úkony na návrat k európskym štandardom a na odstránenie nedostatkov justičnej reformy (legislatívne zmeny v roku 2020) vytýkaných v Rezolúcii Európskej asociácie sudcov zo dňa 2. 9. 2021 a v Správe o právnom štáte Európskej komisie za rok 2021.

3. Organizoval a zvolával neverejné stretnutia členov Súdnej rady SR za účelom prerokovania bodov programu zasadnutí Súdnej rady, čím porušil zákon a princíp transparentnosti, keďže znemožnil výkon verejnej kontroly.

4. Nezvolal zasadnutia Súdnej rady SR prezenčne ani v čase, keď to pandemické opatrenia umožňovali a ostatné orgány štátu rokovali a rozhodovali prezenčne. Tým znemožnil výkon mandátov členov Súdnej rady SR riadnym prezenčným spôsobom.
5. Nevhodne sa politicky angažuje a má verejné politické komentáre z pozície predsedu Súdnej rady SR, čo je neprípustné.

6. Pri komentovaní súdnych rozhodnutí či pri posudzovaní návrhov na disciplinárne konania používa dvojitý meter a porušuje prezumpciu neviny verejnými vyhláseniami.

Petícia konštatuje, že z uvedených dôvodov Ján Mazák vážne ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť súdnictva a preto ho vo verejnom záujme vyzýva verejným otvoreným listom na odstúpenie z funkcie predsedu Súdnej rady.

Kto je Ján Mazák?

Ján Mazák je profesorom občianskeho a európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde aj študoval. Pôsobil ako sudca, po roku 1989 sa vzdal členstva v Komunistickej strane a stal sa predsedom mestského súdu v Košiciach. Pôsobil aj ako advokát, bol poradcom Ústavného súdu SR, v roku 1998 bol menovaný za štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR za stranu SOP a stal sa podpredsedom Legislatívnej rady Vlády SR. Bol predsedom Ústavného súdu SR v rokoch 2000 až 2006. V tom čase si urobil aj profesúru. Bol nominovaný aj do medzinárodných organizácií, do tzv. Benátskej komisie a na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Bol tiež poradcom bývalého prezidenta Andreja Kisku. Do súdnej rady ho v roku 2020 zvolil parlament na základe nominácie poslanca Alojza Baránika (SaS).

Dá sa povedať, že jeho odborné pôsobenie je akosi často prepletené s politikou a jeho zjavnú politickú predpojatosť mnohí kritizujú. Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) o ňom hovorí: „Mazák je nominantom Matoviča v Súdnej rade, rovnako ako Lipšic je Matovičovým pusipajtášom na prokuratúre. Sú tam iba preto, aby plnili pokyny vlády a likvidovali opozíciu.”

Mazáka však kritizujú najmä jeho kolegovia. Sudca a publicista Patrik Števík o ňom vo svojom článku (viď TU) napríklad píše: „Človek ohurujúci titulmi a funkciami, ktorý však ako predseda súdnej rady úplne zlyhal. Je obrovskou hanbou a nebezpečenstvom pre právny štát na Slovensku. Svojou suterénovou morálkou a nekompetentnosťou spôsobuje súdnej moci jeden úder za druhým. Flagrantným spôsobom porušuje Ústavu SR a zákernými politickými ťahmi zbavuje justíciu nezávislosti a dôveryhodnosti.“

Škandalózna neodbornosť

Števík odsudzuje Mazákovo stanovisko k porušovaniu ľudských práv výkonnou mocou počas koronakrízy ako vrcholne nepatričné a neodborné a výhrady voči jeho odbornosti má aj v iných prípadoch.

Napríklad v prípade rozhodnutia istého sudcu okresného súdu v mediálne známej trestnej veci, kde Mazák vyslovil názor, že sa treba pozrieť na to, či sa tento sudca nedá potrestať, keďže odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu nestotožnil. Števík nad tým krúti hlavou: „Často mám pocit, akoby Ján Mazák nevyštudoval pravnickú fakultu, ale učňovku a k právu, titulom a funkciám sa dostal iba zhodou okolností. Mohol by vedieť, že viacinštančný systém súdnej moci predpokladá preskúmavanie súdnych rozhodnutí vyššími inštanciami. Ak by mali byť trestaní všetci sudcovia, ktorých rozhodnutie bolo niekedy zrušené súdom vyššieho stupňa, nemal by už kto súdiť.

Sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková zase hovorí o Mazákovom liste Európskej asociácii sudcov, v ktorom svoje subjektívne stanovisko vydával za stanovisko kolektívneho orgánu, a v ktorom hrubo osočil sudcu Slovenskej republiky. Keď sa zúčastnila konferencie tejto medzinárodnej asociácie, dozvedela sa od zahraničných kolegov, že Mazákov list bol „veľmi neslušný“: „Kto pozná jazyk európskych inštitúcií, vie dekódovať, že nešlo o nedorozumenie, či nedopatrenie, išlo o faux pas. Išlo o obraz slovenskej justície v zahraničí. Hanba na sto zím.“

Politická predpojatosť

Ešte viac kritiky však Mazák schytáva za svoj politický aktivizmus. Najnovšie mnohých občanov pobúril jeho neuveriteľne servilný a alibistický komentár na tému vazalskej zmluvy s USA o obsadení našich vojenských letísk (viď TU).

Tam, kde je žiaduce, aby právne a morálne autority bili na poplach, profesor práva Mazák povie, že sa necíti byť odborníkom na danú oblasť práva – ale naopak, v iných prípadoch je až príliš aktivistický. Števík píše: „Ján Mazák, podobne ako celá vláda, má rád dvojaký meter. Pamätáme si ako pompézne na tlačovke oznámil, prečo podal disciplinárny návrh na sudcu JUDr. Michala Trubana a ako je potrebné ho potrestať. Lebo bol podľa neho zaujatý, hoci túto skutočnosť doteraz nekonštatoval žiadny príslušný orgán, iba niektoré mainstreamové médiá.“

Podobne nepatrične Mazák kritizoval aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho využívanie povestného paragrafu 363 Trestného zákona. Žilinka si nebral servítku pred ústa, keď mu odpovedal: „Je mi veľmi ľúto, že niektoré názory a tvrdenia prezentované predsedom Súdnej rady SR Mazákom, týkajúce sa postavenia prokuratúry a oprávnení generálneho prokurátora, kritérium objektívnosti a najmä odbornosti nielenže nespĺňajú, ale nemožno ich vnímať inak, ako zavádzajúce,” uviedol. A ešte ostrejšie sa k tomu vyjadril Juraj Sopoliga, člen Súdnej rady SR zvolený sudcami (2002 – 2012) a čestný prezident Združenia sudcov Slovenska: „Uvedený (Mazákov) názor je obsahovo jednoznačne dezinformáciou občanov ústavným činiteľom.“

Podobných kritických vyjadrení na adresu predsedu Súdnej rady je celý rad a preto si niektorí sudcovia už povedali, že stačilo. Iniciovali medzi sudcami petíciu za Mazákovo odvolanie. Otázka však je, či sa ich nájde dosť, ktorí petíciu podpíšu, aby to presvedčilo členov Súdnej rady, aby svojho predsedu odvolali.

Ivan Lehotský