Koalícia i prezidentka sa včera tešili z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Ide skutočne o prelomové rozhodnutie? Môže mať rozhodnutie negatívny dopad na Michala Kováča ml.?

Bratislava 17. decembra 2021 (HSP/Foto:TASR – Jaroslav Novák)

Prezidentka Zuzana Čaputová na sociálnej sieti v súvislosti s amnestiou, ktorú udelil bývalý premiér Vladimír Mečiar, zverejnila, že „roky sa občianska spoločnosť aj mnohí naši politici snažili dosiahnuť ich zrušenie a tým pádom aj vyšetrenie zodpovednosti SIS a ďalších osôb pri únose syna prezidenta Michala Kováča. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že je možné pokračovať v trestnom konaní. Považujem to za prelomové rozhodnutie – konečne sa pre naše súdy otvorila príležitosť do dôsledkov vyšetriť kauzu, ktorá dlhé roky polarizovala spoločnosť a rozhodnúť o vine alebo nevine obžalovaných.“ V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší koaliční politici. Išlo však skutočne o prelomové rozhodnutie? Aké sú jeho dopady? Môže to mať dopad aj na Michala Kováča ml.? Na naše otázky odpovedal bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo

V máji tohto roku ste v článku „Súdny dvor a zavlečenie prezidentovho syna“ tvrdili, že Súdny dvor Európskej únie v konaní o predbežných otázkach má právomoc vydať predbežný nález výlučne len o otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv, na ktorých je založená Únia alebo platnosti a výkladu právnych aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Únie. Uviedli ste, že sa nevyjadruje k vine či nevine obžalovaných, ani nevykladá vnútroštátne právo a nemôže dávať inštrukcie, či za skutky, ktoré boli amnestované možno niekoho stíhať alebo podobne. Trváte na týchto tvrdeniach aj po dnešnom rozhodnutí Súdneho dvora?

Áno, je to tak, ako som uviedol v máji. Nemám na tom čo meniť. Včerajšie rozhodnutie Súdneho dvora to plne potvrdzuje.

V súvislosti s otázkami položenými Okresným súdom Bratislava III vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny ste v máji tiež uviedli, že udeľovanie amnestií, ani možnosť ich zrušenia úniové právo neupravuje a Súdny dvor sa preto k otázkam ich prípustnosti zrejme nevyjadrí.

Áno, presne tak, a ani sa k týmto otázkam nevyjadril. Súdny dvor konštatoval, že slovenská vnútroštátna právna úprava týkajúca sa zrušenia amnestie a nasledujúce súdne konanie nepredstavujú výkon práva Únie. A keďže takéto postupy a konania nepatria do pôsobnosti tohto práva, Súdny dvor sa vôbec nezaoberal a ani nemohol zaoberať otázkou, či zrušenie amnestií je alebo nie je v súlade s právom Únie.

V máji ste tiež uviedli, že Charta základných práv Európskej únie je určená len pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a na členské štáty sa uplatňuje výlučne iba vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Na základe toho ste predpokladali, že Súdny dvor sa nevyjadrí ani k existencii prekážky ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom) zakotvenej v Charte. Jej uplatnenie by totiž prichádzalo do úvahy iba v súvislosti s úvahami nášho súdu o vydaní európskeho zatykača a tieto úvahy ste pokladali za čisto hypotetické, nakoľko európsky zatykač nebolo na koho vydať.

V tejto otázke zaujal Súdny dvor stanovisko, že nebude posudzovať, či nie je otázka o možnom vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu našim súdom hypotetická a uveril nášmu súdu, že jej zodpovedanie je pre jeho rozhodnutie potrebné.

Ako teda na túto otázku odpovedal? Je jeho odpoveď „prelomová“, ako ju ohodnotila pani prezidentka?

Súdny dvor odpovedal len na dve otázky, aj to nie tak, ako boli položené, ale si ich preformuloval. Žiadna z jeho odpovedí nie je v ničom prelomová.

Na jednu otázku odpovedal tak, že právo Únie, konkrétne aj smernica o práve na informácie v trestnom konaní sa neuplatňuje na postup Národnej rady týkajúci sa zrušenia amnestie, ani na konanie Ústavného súdu o preskúmaní súladu zrušenia amnestie s Ústavou.

Druhá otázka vychádzala zo situácie, že na základe amnestie súd právoplatne zastavil trestné stíhanie. Následne Národná rada zrušila rozhodnutie o amnestii, aj nadväzujúce rozhodnutie súdu o zastavení trestného stíhania. Slovenský súd chcel vedieť, či sa na právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vzťahuje zásada ne bis in idem, osobitne vzhľadom na okolností, keď bolo takéto rozhodnutie prijaté na základe amnestie a následne Národnou radou spolu s amnestiou zrušené. Či toto rozhodnutie po rozhodnutí Národnej rady stratilo právne účinky, alebo tvorí naďalej prekážku ne bis in idem pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Súdny dvor rozhodol, že vydaniu európskeho zatýkacieho rozkazu nebráni prekážka ne bis in idem, nakoľko túto prekážku zakladá len také meritórne rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po preskúmaní trestnoprávnej zodpovednosti (viny) dotknutej osoby. Ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z akéhokoľvek dôvodu skôr, ako mohol súd posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obvinených osôb, nezakladá to prekážku ne bis in idem, a preto to ani nebráni vydaniu európskeho zatykača. Nakoľko rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané slovenským súdom na základe amnestie bolo vydané skôr, ako došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých osôb, prekážku ne bis in idem nezakladá.

Súdny dvor nevyložil, že právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, ktoré bolo vydané na základe amnestie a neskôr spolu s amnestiou zrušené, nezakladá prekážku pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu preto, že stratilo účinky potom, čo bolo Národnou radou zrušené. Vyložil, že toto rozhodnutie nevyvoláva účinky ne bis in idem preto, že bolo vydané  skôr, ako došlo k preskúmaniu trestnoprávnej zodpovednosti (viny) dotknutých osôb. Svoj výklad oprel o okolností, za ktorých bolo rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané, nie o to, že bolo Národnou radou zrušené. K amnestiám a na nich nadväzujúcim rozhodnutiam, ani ich zrušeniu sa žiadnym spôsobom nevyjadril.

Toto rozhodnutie Súdneho dvora teda nie je „prelomové“?

Určite nie. Už v súvislosti s úvahami o zrušení milosti udelenej prezidentovmu synovi Michalovi Kováčovi som upozorňoval na riziko vyplývajúce z  ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora tykajúcej sa výkladu uplatnenia zásady ne bis in idem. Poukazoval som napríklad na rozhodnutie vo veci C-486/14 Kossowski. Upozornil som, že pani prezidentka a ostatní, ktorí tvrdia, že zrušenie milosti a tým obnovenie trestného stíhania Michala Kováča mladšieho je len formalita a jeho stíhanie sa vzápätí zastaví, vzhľadom na prekážku ne bis in idem vyvolanú rozhodnutím nemeckého súdu, sa môžu mýliť. Aj v prípade Michala Kováča mladšieho bolo totiž o zastavení stíhania v Nemecku rozhodnuté len z procesných dôvodov, bez toho, aby súd posúdil trestnoprávnu zodpovednosť (vinu) obvineného, teda spôsobom, ktorý podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prekážku ne bis in idem nezakladá.

Treba tomu rozumieť tak, že trestnému stíhaniu Michala Kováča mladšieho nebráni zastavenie trestného stíhania v Nemecku a jeho prípadné odsúdenie, rovnako ako prípadné odsúdenie osôb, ktoré ho zavliekli do cudziny je výlučne záležitosťou slovenských súdov a európske súdy nie sú oprávnené ich postup preskúmať?

Nie celkom. Existenciu prekážky ne bis idem vo vzťahu k Michalovi Kováčovi musí posúdiť príslušný slovenský súd. Ten sa ešte pred svojím rozhodnutím môže obrátiť na Súdny dvor s predbežnou otázkou, či presne ten spôsob skončenia trestného stíhania (dôvod a štádium konania), ktorý uplatnili nemecké orgány v jeho prípade zakladá, alebo nezakladá prekážku ne bis in idem. Je na úvahe súdu, či túto otázku s využitím doterajšej judikatúry Súdneho dvora vyrieši sám, alebo požiada o výklad Súdny dvor.

Preskúmanie rozhodnutia a postupu slovenských justičných orgánov prichádza do úvahy len zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten však neposudzuje súlad tohto postupu s ľudskými právami v prebiehajúcom trestnom konaní, ale až po jeho právoplatnom skončení. V prebiehajúcom konaní môže posudzovať len súlad rozhodnutia o väzbe s ľudskými právami. Ak by slovenský súd vzal do väzby alebo právoplatne odsúdil niekoho, koho sa týkali zrušené amnestie alebo milosť, potom by sa mohol Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vyjadriť k tomu, či takýmto rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, nebol porušený Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pre členské štáty dohovoru je takéto rozhodnutie záväzné.

Ak teda včerajšie rozhodnutia Súdneho dvora nie je v žiadnom smere prelomové, mohol slovenský súd pokračovať v konaní aj bez položenia predbežných otázok? Nezakladá rozhodnutie Súdneho dvora žiadny dôvod na radosť?

Som presvedčený, že slovenský súd mohol pokračovať v konaní aj bez položenia predbežných otázok. Chcem veriť, že obhajoba navrhla a súd položil predbežné otázky ohľadom toho, či udelené amnestie napriek ich zrušeniu nebránia trestnému stíhaniu preto, že nevedeli, že Súdny dvor na tieto otázky nemôže odpovedať, lebo nie sú predmetom práva Únie. Dúfam, že predbežné otázky neboli položené preto, aby sa získal čas na premýšľanie o ďalšom postupe v predmetnej veci. Znalcom európskeho práva však muselo byť jasné, že odpoveď Súdneho dvora v tomto smere nemôže priniesť nič nového.

Posúdenie, či zrušenie amnestií a milosti bolo v súlade s ľudskými právami ostáva naďalej na bedrách nášho súdu. Súdny dvor konštatoval, že zrušenie amnestií a nasledujúce vnútroštátne súdne konanie nie sú predmetom práva Únie, a preto k nim nemôže zaujať žiadny výklad a Európsky súd pre ľudské práva tak môže urobiť až po právoplatnom skončení trestného konania.

Súdny dvor vyložil len čo tvorí prekážku ne bis in idem pre prípadný európsky zatýkací rozkaz, ale ani v tomto smere nevyriekol nič nové. Potvrdil svoju doterajšiu prax, čim zvýraznil pochybnosti o tom, či rozhodnutie nemeckých justičných orgánov bráni trestnému stíhaniu Michala Kováča ml. Rozhodnutie Súdneho dvora teda skutočne neprináša žiadny dôvod na radosť.