Vysoké letné teploty pozorované v niektorých častiach južnej Európy už niekoľko týždňov vyvolávajú v médiách a medzi politikmi – ekológmi, ktorí v nich vidia dôkaz o “klimatických zmenách”, otvorený poplach. Pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu sú pravicové strany obviňované z nedôvery voči tomuto katastrofickému diskurzu, ktorý ohrozuje európske politiky zamerané na boj proti “klimatickej kríze”.

Európska komisia na svojej webovej stránke otvorene informuje o globálnom otepľovaní. Obdobie rokov 2011 – 2020 bolo údajne najteplejším desaťročím v histórii. V roku 2019 bola priemerná teplota na planéte o 1,1 °C vyššia ako v predindustriálnom období, čo je údaj, ktorý umožnil odborníkom na tejto stránke dospieť k záveru, že globálne otepľovanie je spôsobené činnosťou človeka a v súčasnosti sa zvyšuje rýchlosťou 0,2 °C za desaťročie.

Napriek prevládajúcemu diskurzu médií a politikov neexistuje vedecký konsenzus o interpretácii údajov a ešte menej o následnej alarmistickej komunikácii. V Európe sa Grécko, Taliansko, Španielsko a juh Francúzska museli toto leto zmieriť s vysokými teplotami, ale počasie bolo mimoriadne nepriaznivé aj v iných blízkych regiónoch. Vo Francúzsku bolo leto na severe krajiny katastrofálne – chladné a daždivé, až sa turistický priemysel ocitol na polceste, ale to nezabránilo tlači, aby nevybieravo informovala o sparnom lete. Hashtag #caniculemoncul (heatwavemyass) sa na Twitteri teší istej popularite.

A l’instant @radiofrance Pays de Savoie annonce qu’il fait 31 à Chamonix.#caniculemoncul pic.twitter.com/FkuuPqn5ff

— Campagnol tvl (@TvlCampagnol) August 15, 2023

Spor nadobúda vizuálny rozmer v spravodajských redakciách, kde sa o počasí informuje pomocou farebných máp. Reportéri používajú na mapách počasia čoraz intenzívnejšiu farebnosť, ktorá má zvýrazniť teplotné špičky. Ako vysvetlili meteorológovia pre francúzsky časopis L’Obs, farebná škála na mapách nie je len údajom o teplotách. Regióny sú kódované podľa odchýlok od sezónnych noriem. Ak sa objavia iné odtiene, napríklad fialová, je to preto, že “úroveň odchýlok od normy je taká, že už nie je dostatok odtieňov červenej”. Ak je teplejšie ako normál, mapa sa zmení na červenú, aj keď ortuť nedosahuje rekordné hodnoty. To je dôvod, prečo “ak porovnáte mapu mája s teplotou 30 °C a mapu júla, 30 °C nemá rovnakú farbu,” vysvetľuje agroklimatológ Serge Zaka. V praxi teda máme k dispozícii vizuálnu pomôcku, ktorá do istej miery dramatizuje nárast teplôt.

Mnohí už majú týchto hier dosť. V celej Európe sa množia a zosilňujú protestné hnutia. Vo Francúzsku sa ozýva reptanie proti nízkoemisným zónam (ZFE) vo veľkých mestských aglomeráciách a proti energetickým auditom, ktoré paralyzujú trh s nehnuteľnosťami. V Holandsku vytvorili poľnohospodári novú politickú silu, ktorá sa bráni opatreniam na zníženie znečistenia dusíkom.

Na európskej úrovni sa viacerí obávajú, že ekologické politiky EÚ sú ohrozené klimatickými skeptikmi, ktorých stelesňujú niektoré pravicové strany podnecujúce tieto protesty.

Malo by sa to považovať za “klimatický skepticizmus” a “populizmus”? Ani nie. Politické strany, ktoré vyjadrujú nedôveru ničivej ekologickej dohode, majú jednoducho na zreteli záujmy svojich voličov. Európski občania prejavujú čoraz väčší odpor voči politikám, ktoré prichádzajú zhora a spochybňujú ťažko vydobytú rovnováhu života na pozadí inflácie a všeobecného rastu životných nákladov: energeticky účinná renovácia budov, boj proti tradičným automobilom (popri neúnavnej propagácii elektromobilov), dopravné obmedzenia so zavedením zón s obmedzenou premávkou atď.

Pre ľudí s najnižšími príjmami je obzvlášť ťažké pochopiť “spravodlivú” stránku ekologickej dohody, ktorá im zvyšuje účty za energiu, bráni im jazdiť v mestách, odsudzuje ich autá predčasne a robí ich domy nevhodnými na prenájom alebo predaj.

Európsky komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius sa snaží ubezpečiť sám seba a tiež pripomenúť agentúre Reuters, že väčšina európskeho obyvateľstva je naďalej za ambicióznu ekologickú politiku. “Máme túto stabilnú väčšinu, ktorá podporuje ekologickú dohodu,” povedal s odkazom na úroveň podpory v Európskom parlamente pre celkový ekologický program EÚ.

Situácia sa však mení k horšiemu, keď príde na realizáciu konkrétnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na životný štýl a každodenný život. Nedávno sa Poľsko ozvalo, aby odsúdilo autoritárstvo Bruselu, pokiaľ ide o motorové vozidlá: “Chce EÚ autoritatívne rozhodovať o tom, aké vozidlá budú Poliaci riadiť?” pokarhala minulý mesiac ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwa.

Podľa Matsa Engströma z Európskej rady pre zahraničné vzťahy bude ekologická otázka v centre pozornosti nasledujúcich volieb do Európskeho parlamentu na jar budúceho roka.

V Nemecku je protizelená rétorika už teraz jedným z nepopierateľných faktorov, ktoré stoja za vzostupom AfD v prieskumoch. Vo Francúzsku Národné zhromaždenie prostredníctvom svojho predsedu Jordana Bardella zdôrazňuje potrebu alternatívnej ekologickej politiky založenej na odmietaní represívnych opatrení a podpore lokálnosti.

Tieto pravicové strany sú vždy obviňované z “vyvolávania strachu”. Paradoxne, členovia strán, ktoré stoja za ekologickou politikou Európy, robia to isté a poukazujú na riziko, že Európa zaostane v oblasti politiky nulových emisií, na rozdiel od Veľkej Británie (ktorá je teraz mimo EÚ) alebo dokonca krajiny ako India, ktorá investuje do tejto oblasti kolosálne prostriedky.

Prečítajte si tiež:

• “Bomba” pre globálnu ekonomiku
• Ceny ropy sa celosvetovo zvyšujú