Český Magazín Právo sa opýtal šiestich osobností, či majú byť takéto príspevky mazané, alebo to považujú za obmedzovanie slobody slova: „Čo má prednosť: sloboda slova, či ochrana pred urážkami, podnecovaním nenávisti a vôbec prejavy porušujúce zákon?“
Podstatou je elementárny rešpekt človeka k druhému človekovi
Svoju odpoveď poskytol magazínu aj bývalý prezident Českej republiky Václav Klaus. Jeho stanovisko bolo zverejnené na portály Inštitútu Václava Klausa.
„Aj internetové diskusie, teda nielen tlačené verzie francúzskeho časopisu Charlie Hebdo, ale tiež i dánskeho časopisu Jyllands-Posten, ktorý sa dostal do centra svetovej pozornosti v roku 2005, prebiehajú vo verejnom priestore. Rovnako ako v osobnom rozhovore, v ktorom som priamo konfrontovaný so svojim partnerom, verejná diskusia vedie ku konfrontácii,“ uviedol Klaus.
Vysvetlil tiež, že „čím je môj výrok silnejší, ostrejší, útočnejší, posmešnejší, urážlivejší, čitateľa degradujúci či zraňujúci, tým viac musím očakávať, že budú jeho reakcie silnejšie. To nemá s apriórnou požiadavkou slobody slova nič spoločného.“
„Preto musí jednotlivec (v osobnom rozhovore), ale i autor, editor, či vydavateľ (keď oslovuje súčasne viac jednotlivcov), vždy premýšľať, čo hovorí a aké to bude mať následky. Odsudzovať to ako sebacenzúrovanie, alebo ako výzvu k seba cenzúre je nezmysel. Nemá to nič spoločné ani s multikulturalistickým, a tobôž politicky korektne interpretovaným vzťahom ku kultúrnym, náboženským či akýmkoľvek iným podobným odlišnostiam.“
„Podstatou je elementárny rešpekt človeka k druhému človeku. Som presvedčený, že ten má – alebo by mal mať – v európskej (či západnej) civilizácii prednosť pred všetkým, teda aj pred slobodou slova,“ dodal na záver bývalý český prezident Václav Klaus.
ru
























