Kiska: Význam vzniku Československa pretrváva dodnes

Bratislava 28. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/Jakub Kotian)

Hoci živých pamätníkov vzniku Československa pred 99 rokmi už sotva nájdeme, význam tejto, pre nás kľúčovej, udalosti pretrváva dodnes. Uvádza sa to v sobotnom vyhlásení prezidenta SR Andreja Kisku, ktoré zverejnil na sociálnej sieti

“Nový štát si nevymysleli víťazné mocnosti. Na mapu povojnovej Európy ho zakreslili vďaka dlhodobému úsiliu o slobodu a nezávislosť, ktoré bolo spoločným dielom domácich vlastencov a politikov, slovenských a českých krajanov v Amerike i legionárov bojujúcich v Rusku. Deklaráciou slovenského národa, prijatou 30. októbra 1918 v Martine, sa k nemu prihlásili zástupcovia všetkých politických smerov,” vyhlásil Kiska.

V našej pamäti sa podľa jeho slov tento zápas spája s nenahraditeľným štátnikom Tomášom Garriguom Masarykom, charizmatickým Milanom Rastislavom Štefánikom a nesmierne pracovitým Edvardom Benešom. Jeho dejiny písali stovky jedinečných osobností, od Vavra Šrobára, ktorý od decembra 1918 stál na čele ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, až po Milana Hodžu, ktorý sa v novembri 1935 stal predsedom vlády celej republiky.

“Vďaka novému štátu dostalo Slovensko nielen jasné hranice, ale aj príležitosť budovať politické, vzdelanostné i kultúrne inštitúcie. Nevídaným tempom sa rodila vzdelaná stredná trieda, do verejného života vstupovali starostovia, primátori, župani, ministri, novinári, podnikatelia, rozvíjala sa občianska spoločnosť,” uviedol prezident SR, ktorý poznamenal, že značka Československo vzbudzovala rešpekt a krajina bola ostrovom demokracie v strednej Európe.

Dvadsať rokov bol podľa Kisku prikrátky čas na vyriešenie mnohých problémov, od národnostných až po sociálne. “Najprv sme na prahu druhej svetovej vojny stratili štát, a po jeho obnovení sme po roku 1948 stratili jeho najdôležitejšiu charakteristiku – demokraciu,” pripomenul s tým, že dnes máme oboje, vo vlastnom štáte. “Máme dôvod spomínať na vklad, aký do nášho rozvoja vniesol spoločný štát. A strážiť ako oko v hlave našu dnešnú slobodu a demokraciu,” uzavrel prezident.

Pri Pamätníku čs. vzájomnosti na Vajanského nábreží v Bratislave si v sobotu popoludní pripomenú 99. výročie vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Spomienkové stretnutie sa začína o 17.00 h.

Spolu so združeniami zastupujúcimi Čechov na Slovensku a organizáciami podporujúcimi česko-slovenskú vzájomnosť organizuje podujatie Občianska konzervatívna strana (OKS).

Jej predseda Ondrej Dostál je presvedčený, že demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre slovenských občanov významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia. “K dejinám Slovenska patrí aj Masarykova a Štefánikova republika a skutoční slovenskí vlastenci by sa k nej mali hlásiť,” zdôraznil. Pripomenul i snahy OKS, aby pri budúcoročnom 100. výročí vzniku prvej ČSR bol 28. október povýšený na štátny sviatok, tak ako je tomu v ČR.

K tejto myšlienke sa hlási aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Poukazuje na to, že vznik ČSR pravdepodobne zachránil Slovensko pred maďarským asimilačným tlakom, ako primátor slovenskej metropoly vyzdvihuje i fakt, že prvá ČSR znamenala i zvýšenie významu Bratislavy. Za ustanovenie 28. októbra na štátny sviatok podľa Nesrovnala hovorí aj to, že na Slovensku pretrváva pozitívny vzťah k bývalému spoločnému štátu a spoločnej histórii. “Tá sa pritom netýka len národov, ale aj mnohých československých rodín,” dodal Nesrovnal, ktorý sám k tejto skupine patrí. Jeho otec pochádza z Brna.

Na mnohých miestach Českej republiky sa dnes konajú spomienkové podujatia pri príležitosti 99. výročia vzniku samostatného Československa.

Centrom osláv je tradične hlavné mesto Praha. Vojnoví veteráni, zástupcovia armády a politici vrátane prezidenta ČR Miloša Zemana a premiéra Bohuslava Sobotku dopoludnia pri Národnom pamätníku na Vítkove spoločne položili vence k hrobu neznámeho vojaka, informujú spravodajské weby iDNES.cz a Aktuálně.cz.

Ceremoniál kladenia vencov mal tentoraz netradičnú podobu a bol kratší, čo podľa Aktuálně.cz kritizovali niektorí prítomní. Namiesto postupného kladenia vencov sa totiž naraz položili vence tri. Privilégium samostatného kladenia mal iba prezident Zeman.

“Poviem úprimne, že sme z toho boli zaskočení, myslím si, že dobré tradície sa majú dodržať,” povedal novinárom sociálnodemokratický predseda Senátu Milan Štěch.

Zemanov hovorca Jiří Ovčáček tvrdí, že pietny akt na Vítkove sa skrátil na návrh armády. Podľa neho sa 24. októbra uskutočnil nácvik pietneho aktu aj za účasti zástupcov Senátu. “Nešlo teda o žiadne nečakané prekvapenie,” napísal Ovčáček pre Aktuálně.cz.

Na záver piety zaznela na pamiatku padlých vojakov Večierka a čestná salva. V minulých rokoch nad pamätníkom preleteli aj armádne vrtuľníky alebo lietadlá, tento rok prelet naplánovaný nebol.

Následne sa na Vítkove konalo slávnostné zhromaždenie, na ktorom slovenský veľvyslanec v ČR Peter Weiss pripomenul úzku spoluprácu medzi českou a slovenskou vládou. Vyzval, aby sa nasledujúci rok pripomenul mladšej generácii význam Československa. “Chcel by som apelovať na všetkých, ktorí to môžu ovplyvniť, aby sa slovenčina nestrácala v Česku a čeština nevymizla na Slovensku,” citoval Weissa web iDNES.cz.

Predseda Zväzu bojovníkov za slobodu Jaroslav Vodička vo svojom vystúpení pripomenul význam slovenských politikov pri vzniku samostatného Československa.

Oslavy vyvrcholia o 20.00 h slávnostným ceremoniálom udeľovania štátnych vyznamenaní vo Vladislavskej sále Pražského hradu, na ktorom sa zúčastní aj premiér SR Robert Fico. Vyznamenanie tento rok dostanú okrem iných česká rýchlokorčuliarka Martina Sáblíková, bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder či šesťnásobný víťaz automobilových pretekov Rely Dakar Karel Loprais.

Pražský hrad už avizoval, že hosťov bude tentoraz viac ako v predchádzajúcich rokoch a mali by obsadiť 800 stoličiek. Počet tých, ktorí sa ospravedlnili, je podľa kancelára hradu Vratislava Mynářa “minimum”.

Jednou z vyznamenaných in memoriam mala byť aj speváčka Věra Špinarová, ktorá zomrela tento rok v marci. Jej syn Adam Pavlík ale ocenenie odmietol. “Som presvedčený, že by si to ocenenie neodniesla… A navyše pána Zemana vôbec nemala rada, takže by tam nešla,” povedal Pavlík.

Medzi hosťami opäť nebudú vysokoškolskí rektori, ktorí na Hrad prestali chodiť v roku 2014 na protest proti tomu, že Zeman kvôli sporom nepozval dvoch z nich.

Nepríde ani minister kultúry Daniel Herman. Na Twitteri napísal, že “nesúhlasí s politikou M. Zemana”, preto sa ospravedlnil.

ČAPLOVIČ: Čechoslovakizmus mal v čase vzniku ČSR geopolitický význam

Hoci idea čechoslovakizmu časom stratila svoj prvotný zmysel a jej dlhodobé uplatňovanie v slovenských podmienkach sa stalo predmetom sporov českých a slovenských politických predstaviteľov, v čase vzniku Československa zohrala dôležitú úlohu. „Je potrebné si uvedomiť, že ideu čechoslovakizmu v jej prvopočiatkoch je nutné chápať v politickom, nie v etnickom význame a hlavne v kontexte požiadavky na utvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov,“ povedal pre TASR riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.

Politickí predstavitelia podľa neho nemohli pred mocnosťami na sklonku svetovej vojny argumentovať historickým právom na samourčenie českého národa a súčasne hovoriť o prirodzenom práve Slovákov na vlastnú štátnosť. „Okolo 6,7 milióna Čechov a vyše dva milióny Slovákov utvorili na základe tejto idey 8,7-miliónový štátotvorný československý národ v etnicky multinacionálnom 13,4-miliónovom štáte. Je potrebné brať na zreteľ, že len samotných Nemcov bolo v Československu vyše 3,1 milióna,“ vysvetľuje Čaplovič.

Idea čechoslovakizmu v roku 1918 nebola problémom a predmetom sporov sa stala až neskôr, keď sa uplatňovala naďalej, hoci svoj pôvodný význam už stratila.

Významným argumentom v prospech vzniku Československa bol boj našich legionárov na strane víťazných mocností. „V prvom rade mi nedá nespomenúť formovanie a bojové nasadenie česko-slovenského legionárskeho vojska po boku štátov dohodových mocnosti v rokoch prvej svetovej vojny vo Francúzsku, v Rusku, Taliansku, v ktorých radoch spoločne bojovali a umierali Česi i Slováci, bolo ich približne 7200,“ pripomína Čaplovič.

„Légie svojím bojovým vystúpením na strane vojsk Dohody dláždili cestu k vzniku Československa a napomáhali politickému vedeniu česko-slovenského odboja v zahraničí, čiže trojici Tomáš Garrigue Masaryk – Milan Rastislav Štefánik – Edvard Beneš, k tomu, aby mocnosti takýto štát na mape Európy v roku 1918 uznali,“ konštatuje.

Vznikom samostatného štátu Čechov a Slovákov v októbri 1918 sa podľa neho zavŕšilo diplomatické a vojenské úsilie hlavných politických reprezentantov českého a slovenského národa. „Tým, že sa Slovensko stalo súčasťou Československa, Slováci sa vlastne prvýkrát stali štátotvorným národom. Som presvedčený, že bez vzniku Československa by nebol ani 1. január 1993,“ tvrdí Miloslav Čaplovič.

Na otázku, či by mal byť 28., prípadne 30. október na Slovensku vyhlásený za štátny sviatok, Čaplovič reaguje, že v každom prípade by sme si mali tieto udalosti pripomínať a nezabúdať na ne. „Republika sa zrodila na sklonku ‘Veľkej vojny’ na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, a to na základe dvoch rovnoprávnych štátoprávnych aktov: vyhlásenia Národného výboru československého v Prahe 28. októbra 1918 a Martinskej deklarácie v Martine 30. októbra 1918,“ povedal Čaplovič.

„Jej význam o to viac umocňuje skutočnosť, že v čase, keď sa slovenskí reprezentanti politického, kultúrneho, duchovného, hospodárskeho života Deklaráciou na zhromaždení v Martine prihlásili k česko-slovenskej štátnosti, nemali ani potuchy, čo sa udialo 28. októbra v Prahe,“ upozornil riaditeľ VHÚ.

„Často význam Martinskej deklarácie nedoceňujeme, pričom išlo o zásadný krok vo formovaní moderného a štátotvorného národa. Práve preto by mal byť 30. október štátnym sviatkom a 28. október aspoň pamätným dňom,“ uzavrel.