Môj profil 
Predplatné
“Väčšina pléna odmietla raz a navždy vyriešiť spor medzi prezidentom a NR SR. Vzniknutú situáciu analyzujem a v priebehu najbližších týždňov oznámim svoj ďalší postup. Chcem však ubezpečiť verejnosť, že budem postupovať plne v súlade so všetkými doterajšími rozhodnutiami pléna Ústavného súdu SR tak, ako boli publikované v Zbierke zákonov, a preto sú aj pre prezidenta záväzné,” deklaroval Kiska.
ÚS 28. októbra odmietol návrh prezidenta na výklad ústavy v súvislosti s jeho právomocou vymenovať sudcov Ústavného súdu. Príčinou odmietnutia bolo, že návrh v časti nespĺňal zákonom predpísané náležitosti a v časti bol zjavne neopodstatnený.
Podľa ÚS v súvislosti s otázkou povinnosti prezidenta vymenovať sudcov ÚS neexistuje právne relevantný spor medzi NR SR a prezidentom, z ktorého Kiska vychádzal, a teda návrh v tejto časti nespĺňa zásadnú náležitosť predpísanú zákonom na začatie konania o výklad ústavy. ÚS pritom konštatoval, že otázku už právoplatne vyriešil rozhodnutím III. senátu, ktorý rozhodol o porušení práv troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov zo strany hlavy štátu.
“Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať presne polovicu za sudcov Ústavného súdu, a teda prezident nie je oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov Ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu Ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a Ústavného súdu,” uvádza sa v rozhodnutí.
Celý spor vznikol po tom, ako Kiska vlani odmietol vymenovať troch ústavných sudcov zo šiestich kandidátov, ktorých schválil parlament. Vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Neúspešní kandidáti sa potom so sťažnosťou obrátili na ÚS.
Tretí senát ÚS v marci rozhodol vo veci troch sťažovateľov (Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša) tak, že prezident porušil ich základné práva, a prikázal prezidentovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V prípade ďalších dvoch odmietnutých kandidátov (Jána Bernáta a Imricha Volkaia) mal rozhodovať II. senát ÚS, obaja však svoje sťažnosti napokon stiahli. Vynorili sa tak otázky, či v ich prípade došlo, alebo nedošlo k zániku kandidatúry. Prezident v tejto súvislosti požiadal NR SR o doplnenie počtu kandidátov, predseda NR SR Peter Pellegrini (Smer-SD) však novú voľbu odmietol.
.jpg)
.JPG)
