
Keď Smer navrhol na šéfa NKU a následne stiahol Kalinu, Procházka prišiel s analýzou, ako keby sa s ním smeráci chodili radiť alebo im čítal myšlienky: “Smer-SD dal Kalinu dole, lebo nie je dosť ľudácky. Kam sme sa to dostali, že strana, ktorá sa tvári ako sociálno-demokratická, dá dole človeka, lebo si myslí, že Tisov štát nebol v poriadku?” zavzdychal si.
Čo už mohol horšie na Smer nalepiť ako túto nálepku ľudáctva a vlastne fašizmu? Vypočítavo kalkulujúc, že zbabelci a sráči vo verejnom priestore sa toho hneď chytia. Milujú, keď môžu niekoho označiť ako fašistu alebo extrémistu, najlepšie však neonacistu, vrcholom blaha je antisemita. Vedia, že vymaniť sa spod takéhoto označkovania dá zabrať aj mocnému politikovi. Je dnes trendy bojovať proti fašizmu. Je dnes trendy bojovať proti každej diskriminácii. Vedia, že ak takto niekoho, aj neoprávnene, obvinia, nič sa im nestane. Dnes je to dovolené.
Kde títo zbabelci nachádzajú oporu, že si dovolia beztrestne takto hocikoho onálepkovať? Prekvapí niekoho, že v zákone? Asi nie.
Antidiskriminačné paragrafy trestného zákona prijaté preto, aby sa zabránilo ubližovať menšine väčšinou, v našej demokratickej spoločnosti, dali sráčom krídla a politikov prinútili k politickej korektnosti. Ich široký výklad a zneužívanie na pranierovanie a osočovanie nepohodlných osôb – ako v tomto prípade celého Smeru alebo jeho „ľudáckeho“ jadra – nás priviedli k tomu, že mnohé spoločenské problémy nemôžeme ani pomenovať, nie to ich riešiť.
Zbabelci, ktorí by za Slovenského štátu s najväčšou pravdepodobnosťou hailovali v prvom rade, sú dnes neochvejne na strane demokracie a skúsili by ste niekoho kritizovať, ak spadá pod antidiskriminačný zákon. Majú plno nálepiek, ktorými sa do vás hneď pustia. Nacionalista, exstrémista, fašista, neofašista, homofób, antisemita, to je arzenál, ktorý vás dá dole, nech by ste boli hoci aj na vrchole pyramídy moci.
Ako je poturčenec horší od Turka, tak je v dnešnej dobe nebezpečný zbabelec vyzbrojený anitidiskriminačnou legislatívou. Ľahko pôjde po krku celému Smeru o nejakom bezvýznamnom človeku ani nehovoriac. Na Slovenskom štáte sa nesmie nájsť nič pozitívne, lebo to by sa dalo zahrnúť pod paragraf trestajúci propagáciu fašizmu. To isté platí o socializme. Darmo si bežní ľudia často spomínajú, že životné tempo bolo prijateľnejšie a medziľudské vzťahy srdečnejšie. Nie, nič! Nesmiete to povedať nahlas, lebo zbabelci a sráči vo verejnom priestore už čakajú, aby na vás uvalili kliatbu paragrafu propagujúceho komunizmus.
Netrápi ich, že sa tak blokuje a deformuje celá spoločnosť. Netrápi ich, že sa tak blokuje pragmatické riešenie mnohých skutočných problémov. Netrápi ich, že sa v niektorých prípadoch priamo blokuje sloboda slova.
Prečo by ich to trápilo? Veď oni sú na tej správnej strane. Na správnej strane dnes, tak ako zajtra i vždycky.
Andrej Polenský


















