Jedným z nástrojov je newspeak (nová reč), pojem, ktorý zaviedol spisovateľ George Orwell. Hoci bol vášnivý socialista, jeho Zvieracia farma je kritikou stalinizmu. Legendárnym sa však stal futuristickým románom 1984. Ten sa v súčasnosti spomína čoraz častejšie, pretože víziám Orwella sa aktuálna súčasnosť až nebezpečne približuje. Ako jeden z fenoménov budúcnosti vidí Orwell myšlienkový zločin, ktorý sa dá vykoreniť newspeakom. Doviedol do absurdity poznanie, že reč ovplyvňuje myslenie ľudí. A dnes sa objavujú prvé príručky. Nik im nedáva názov Newspeak, zvyčajne sa píše v rôznych variáciách o politicky korektnom vyjadrovaní, avšak už to je súčasťou newspeaku.

Veľmi dobrú úvahu o tom napísal Rafael Rafaj (Republika). Dal jej názov “Orwellov newspeek aj doublespeak sú už tu: zvrátená inkluzívna jazyková príručka.” Rafaj približuje, čo môže čakať mladých Slovákov, ktorí za vzdelaním vycestujú do Ameriky, zároveň varuje, že niečo podobné sa skôr či neskôr objaví aj na Slovensku. Konkrétne ide o “inkluzívnu jazykovú príručku,” ktorá určuje normy vyjadrovania študentov na Univerzite v Severnej Karolíne. “Cesta za lepším vzdelaním je paradoxne chodníčkom k zúženému rozsahu myšlienok,” píše Rafaj, “ako to predpokladal George Orwell: “Nevidíš, že celým cieľom Newspeaku je zúžiť rozsah myšlienok? Nakoniec myšlienkový zločin doslova znemožníme, pretože nebudú existovať slová, ktorými by sme ho vyjadrili.” Progresívnym liberálom v USA už prekáža ustálená lexika, normálny slovník aj gramatika s mužským a ženským rodom ako s poznávacími a rozlišujúcimi znakmi vo väčšine jazykov sveta. Kultúrnym komunistom Západu nestačí ničenie kultúrnych artefaktov na verejnosti, sôch, búst dejateľov, pálenie kníh či prepisovanie histórie v rámci nimi rozpútanej kultúrnej vojny – ofenzívy „cancel culture“ – kultúry rušenia všetkého, čo tu bolo ako označenie pro modernú formu ostrakismu. Oni už idú aj do detailov, pod kožu a dokonca k vašim mozgovým bunkám priam podľa dystopickej vízie románu G. Orwella 1984. Pretože nedokážu vymyslieť 72 alternatívnych gramatických rodov, tak sa vydali pre nich typickou cestou rušenia toho, čo je zaužívané, bežné, ustálené, kodifikované, vžité do bežnej reči.”

Autocenzúra nie je u nás neznámym pojmom. Málokto však predpokladal, že sa 30 rokov po nežnej revolúcii stane povinnou výbavou každého publicistu. V Severnej Karolíne neomarxisti podľa Rafaja idú ešte ďalej:  “Okrem autocenzúrneho slovníka politickej korektnosti ničitelia ustálených, overených a potvrdených civilizačných foriem a noriem zavádzajú aj ideologickú “inkluzívnu jazykovú príručku” s konkrétnymi náhradami pojmov podľa videnia sveta cez ich ideologické klapky na očiach. Americkí progresívci prišli v tejto “príručke” aj s tým, čo nie je vraj dovolené! Tak napríklad: nie je dovolené použiť termín “man” (muž), ale náhradu “osoba”. Taktiež vraj nám nie je dovolené použiť oslovenie “ladies and gentlemen” (dámy a páni), ale namiesto toho kolegovia, priatelia, študenti (podľa oslovovaných adresátov). Taktiež je zakázané hovoriť o „mankind“, čiže o mužskom pohlaví v mužskom rode, lebo predsa pre nenávistnú ideológiu gender v kombinácii s neomarxizmom je muž (najmä Beloch, heterosexuál a kresťan) historický “triedny nepriateľ”, ktorému prisúdili neomarxisti a priori kolektívnu civilizačnú “vinu bieleho muža”, ktorý sa vraj už rodí ako “rasista”.”

Tu Rafaj pozabudol upozorniť, že v angličtine má slovo “man” okrem významu “muž” aj význam “človek”, takže napríklad veta Man on The Moon sa neprekladá ako muž na Mesiaci ale ako Človek na Mesiaci. Tento fakt núti progresívcov vymýšľať krkolomné riešenia, ako dosiahnuť, aby sa vo verbálnom prejave Američanov prestali vyskytovať pohlavia tak, ako s nimi pracuje hovorový jazyk. Rafaj pokračuje: “A tak namiesto “mužského” musia študenti na danej univerzite použiť “vhodnejší” termín “human being” (ľudská bytosť). Ideologickí prepisovači gramatiky nepripúšťajú ani vžité generické maskulínum, ktoré je napr. aj charakteristickou črtou všetkých slovanských jazykov. Nemusíte byť jazykovedec, aby ste vytušili, že ide o používanie základného člena, všeobecného mužského rodu v jeho všeobecnej a významovej neutralite pri označovaní konkrétnej sociálnej či profesijnej skupiny. Napríklad pojem učitelia neznamená len učiteľov mužského, ale aj ženského rodu, teda všetkých učiteľov (bez ohľadu na rod), teda aj vrátane učiteliek.”

Tu už progresívci šliapu po veľmi tenkom ľade, ale odvahu na to majú, a našli si aj dôvod: “To ale progresívci a feministky považujú minimálne za diskrimináciu,” píše k tomu Rafaj, “a tak v inkluzívnej jazykovej príručke nesmú študenti použiť označenie a termín “policeman” v mužskom rode, ani ako generické masculinum (policajt, policajti), ale ideologický náprotivok “policajný úradník.” Taktiež je v tomto akademickom neomarxistickom Kocúrkove zakázané použiť pojem “the common man” (obyčajný človek) s mužským rodom (man), ale vhodnejšiu ideologickú alternatívu už aj so sociálnou nadstavbou kultúrneho komunizmu Západu k “the average person” – priemerný človek. Iste ste si všimli, že kdekoľvek sa objaví pojem “človek” (muž) samostatne, tak ho progresívci vymazávajú.”

Gender agenda však podľa progresívcov nie je jedinou citlivou oblasťou, kde je nutné zmeniť vyjadrovanie. “Jednou z bizarných špičiek ľadovca, na ktorom sa rozbíjajú stáročné gramatiky jazykov je príkaz nehovoriť “chudobní”, ale zložité opisné inkluzívne spojenie “ľudia, ktorých príjmy sú pod federálnou hranicou chudoby…” Niečo na spôsob hlášky doktora Štrosmajera z Nemocnice na okraji mesta “… keby hlúposť nadnášala, tak vy ste holubička…” Chytáte sa za hlavu? To nie je ešte všetko. Ideologický fanatizmus podobne ako diabol sa predsa vyžíva v detailoch.” Rafaj však ukazuje ďalšiu úroveň tvorivého prístupu progresívcov k jazyku: “Usmernenie hovorí, že namiesto písanej skratky oslovenia pre ženy (slobodné, vydaté Miss, Mrs.), najmä ak vraj neviete rodovú identitu osoby, tak máte použiť vymyslenú skratku Mx. No a vrcholom “inkluzívneho” prepisovania ustálených noriem gramatických pravidiel a lexiky je predsa len zavedenie nových gramatických rodov. Okrem She-Her-Hers / He-Him-His / They-Them-Theirs tu máme novinky – akési “Ze” – Hir-Hirs, ďalej “Xe” – Xem-Xyrs a “Ze-Zir-Zirs” (to všetko sú výrazy, o ktorých angličtina dosiaľ ani nechyrovala. Novotvary – pozn. redakcie). Ze sa vyslovuje ako “zee”, môže sa tiež hláskovať zie alebo xe a nahrádza ona/on/oni. Hir sa vyslovuje ako “tu” a nahrádza ju/jej/jeho/jeho/oni/ich… A načo je to dobré? Podľa zostavovateľov vraj “tento inkluzívny jazykový sprievodca môže slúžiť ako východiskový bod pre komunikáciu spôsobom, ktorý podporuje rôznorodú a príjemnú komunitu.” Hádam aj stačilo, čo poviete? Spomeňte si vždy, keď bude niekto hovoriť a presadzovať “inklúziu” na tento prípad “jazykovej príručky”. Niekto by ju naozaj potreboval, ale zjavne nie tú “jazykovú”…”

Na záver Rafaj hodnotí toto znásilňovanie jazyka veľmi nepriaznivo: “To, že tieto ideologické zvrátenosti sa dejú práve na akademickej pôde, kde by mala kraľovať veda a nie ideológia vďačíme ignorovaniu najdlhšej vojny – kultúrnej – ktorá je následkom “kultúrnej revolúcie” neomarxistov, ktorí vyhlásili v 60.rokoch minulého storočia “dlhý pochod naprieč inštitúciami.” Sú ako horda Húnov. Hovorilo sa, že kadiaľ prešiel Attila na koni, tam roky tráva nerástla. Nuž a tam, kde v spoločnosti sú na koni progresívni neomarxisti, tam prestávajú rásť mozgové bunky.”