Ústrednými prvkami sú sloboda, bezpečnosť a otázka, kam až môžu alebo majú zájsť osobné obmedzenia, ak tieto obmedzovania slúžia všeobecnému blahu zdravia. Kto a čo je dôležitejšie: Blaho jednotlivca alebo blaho masy, ktorá sa zase skladá z jednotlivcov?

Pre niektorých je skutočnosť, že politika sa zmocnila všetkých týchto otázok a chce ich vyriešiť, alebo to aspoň predstiera, veľkým požehnaním a pre mnohých občanov sú silní alebo prinajmenšom silne vystupujúci vedúci predstavitelia, ktorí chcú v kríze ukázať cestu vpred a prevzali zákon konania, dôležitým pilierom v každodennom živote.

Pre ostatných je súčasný vývoj skôr začiatkom totalitnej hororovej vízie, pretože politika čoraz viac preniká do súkromných sfér ľudí a postupne obmedzuje údajne tak pevne stanovené základné práva, v niektorých prípadoch ich dokonca podkopáva. Všetko sa to samozrejme deje pod zámienkou starostlivosti a v mene ušľachtilej služby pre občana.

Bod obratu prebieha

Ale čo sa však naozaj deje? Kto má pravdu? Kto by mal (smieť) určovať ako, kedy, čo a prečo? Čo by dnes mala moderná politika vedieť, čo by jej predovšetkým malo byť dovolené? Čo je ešte demokraticky obhájiteľné, čo je už nedemokratické, kde sa začínajú už prvé náznaky diktatúry alebo fašizmu v nepochybne len dobre mienenej politickej vôli na ochranu občanov? Kam smeruje cesta v Covid kríze? A predovšetkým: Kam smeruje cesta po kríze?

Všetci si uvedomujeme, že práve prebieha akýsi bod obratu. Nikdy predtým neexistovala taká hustá sieť balíkov opatrení po celom svete a také simultánne uplatňovanie politicky nariadených intervencií, ktoré súčasne zasahujú do života miliónov alebo čoskoro možno miliárd ľudí – keď príde to rozsiahle očkovanie pre všetkých.

So škrípaním zubov prijaté lockdowny sú v súčasnosti veľmi diskutovanými opatreniami, ktoré samozrejme odporujú každému slobodomyseľnému a občianskemu postoju a majú deštruktívne sprievodné účinky. A pri pomyslení na teraz ešte dementované, ale pravdepodobne prichádzajúce nútené očkovania, zamrazí tak či tak každého slobodného občana.

Virológia ako „nový kráľovský odbor medicíny“

Keďže Covid je vírusová infekcia resp. u časti infikovaných sa jedná o chorobu spôsobenú vírusmi, malo by byť vlastne úlohou medicíny poskytnúť usmernenia, ale medicína je v prípade Covidu posunutá na „vedľajšiu koľaj“. V dôsledku technologicko-technokratického vývoja sú určované matematikmi a fyzikmi politické želania – a naopak: Vládcovia čerpajú ich údaje z výpočtov technológov. Všetko je to len o matematicky vytvorených krivkách infekcie, čísliciach testovaní, simulačných modeloch a zbieraní čísiel úmrtí. Kritickí lekári sú odstraňovaní z poradných orgánov a potom sú rýchlo vyhlásení za „falošných odborníkov“ alebo dokonca hanobení ako popierači alebo konšpirační teoretici.

Z medicíny a príbuzných predmetov smú matematikom a fyzikom asistovať len virológovia, pretože virológovia sú tí lekárski vedci, ktorým je najbližší primát technológie. S virológiou sa už formálne narába ako s novým kráľovským odborom medicíny, hoci virológovia pacientov prakticky nikdy neliečia. Jednotlivé mediálne superhviezdy z vysoko teoretického odboru „virológie“, smú ľudu – ale len s politickým povolením – vždy s radosťou sprostredkovávať, o čo práve vlastne ide a aká nebezpečná môže byť situácia pre každého z nás.

Šírenie strachu ako nástroj politiky

Šírenie strachu sa stalo osvedčeným politickým nástrojom a infekcia sa zneužíva ako nástroj na kontrolu občanov. Mnohí im to radi dovolia, pretože kto má strach, ten rád počúva vodcov, ktorí tárajú o bezpečnosti, o boji proti vírusu za každú cenu a o blaho ľudí. U mnohých ľudí túžba po slobode rýchlo podlieha strachu z choroby, ktorá je na celom svete vyhlásená za najväčšie nebezpečenstvo.

Ale politika je tiež v dileme: Dlhodobo nemožno zavrieť všetkých ľudí doma, zatvárať školy pre deti, natrvalo brzdiť ekonomiku, obmedziť slobodu cestovania a obmedziť práva občanov. Politici, ktorí práve masívne hromadia svoju moc, to samozrejme veľmi dobre vedia. Keď tu a tam už zaznejú hlasy, že spoločnosť sa vyvíja smerom k „viro-fašizmu“ a reptanie ľudu na všetky obmedzenia je príliš hlasné, potom politika potrebuje exit stratégiu. A táto tu teraz je: Volá sa „Očkovanie pre všetkých“.

mRNA vakcína môže mať závažné dlhodobé následky

A teraz všetko nadobúda rýchly spád: Ešte predtým, ako bolo k dispozícii európske schválenie úplne novej mRNA vakcíny, už boli objednávky na milióny dávok, ktoré náš minister zdravotníctva preventívne urobil. My nevieme síce nič o dlhodobých následkoch novej technológie vakcíny, ale eufória zástancov očkovania je napriek tomu bezhraničná. Politici musia nevyhnutne predstierať, že očkovanie bude panaceou, čiže zázračným liekom na všetko to strašné utrpenie spôsobené Covidom – aj keď ešte nevieme, či mRNA vakcína dokáže vôbec infekciám zabrániť. Ak áno, potom môže táto substancia zmierniť priebeh u chorých jedincov, ale dôkazy o zabránení šírenia infekcie chýbajú.

To všetko je samozrejme mimoriadne znepokojujúce, pretože každá substancia, ktorá je do tela človeka zavedená ako pharmakon, môže mať tiež závažné dlhodobé následky. Zo súčasného pohľadu o tom nemôže nikto na svete nič povedať, pretože testovacie série trvali iba pár mesiacov. Aj ten najlepší špecialista na očkovanie, najväčší virológ a najslávnejší špecialista na infekcie musí byť opatrný: Dlhodobé následky jednoducho nepoznáme.

Zváženie pomeru rizika a prínosu je ako hrať poker

Logicky je v takom prípade na jednotlivcovi, aby sa rozhodol, či chce byť očkovaný aj napriek týmto neznámym rizikám. A lekár musí tiež presne publiku povedať, že zváženie pomeru rizika a prínosu je skôr ako poker: Pravdepodobnosť, že mladý človek naozaj ochorie na Covid s ohrozením jeho života, je 1:100 000.

Očkovanie sa preto bude ponúkať všetkým občanom síce postupne, ale najskôr by ho mali dostať starší ľudia (nad 80 rokov), podľa aktuálneho odporúčania STIKO, nemeckej Stálej komisie pre očkovanie, ktorou sa väčšinou orientuje aj Rakúsko. U starších ľudí prirodzene nemožno pozorovať dlhodobé účinky o desaťročia neskôr.

V odporúčaniach sa však tiež uvádza, že zdravotnícky personál, ktorý je v úzkom kontakte s rizikovými skupinami, by mal byť onedlho očkovaný – a títo ľudia sú zvyčajne skôr mladí.

Príde nútené očkovanie?

A odtiaľto sa to stáva eticky veľmi problematické: Keď už politici tu a tam hovoria o povinných očkovaniach alebo rôzni zamestnávatelia oznamujú, že vyžadujú od zdravotníckeho personálu očkovanie, občania sa dostanú pod tlak a stratia suverenitu nad svojimi rozhodnutiami v oblasti zdravia. Nútené očkovanie, ktoré sa môže zaviesť aj obchádzkami, sa stáva obzvlášť pikantné, pretože my ani nevieme, či transmisii (teda prenosu) vírusu vôbec mRNA vakcína zabráni. Načo teda to nútenie? Ako by sa malo a mohlo argumentovať?

Čoskoro sa teda stretneme s úplne novými problémami: Pre politikov je očkovanie východiskom z ich dilemy, ktorú si sami spôsobili, pretože dodnes v Covid-politike prijímali často len meandrovité, veľmi často nepochopiteľné a ústavu porušujúce rozhodnutia. Na druhej strane, práve tá politika, ktorá sa teraz chce zbaviť zodpovednosti prostredníctvom očkovania, bude v určitom okamihu čeliť novej dileme. A to znamená nútené očkovanie áno alebo nie.

Existujú obavy, že kvôli pochopiteľnej nízkej príťažlivosti tohto nátlaku sa neustále budú hľadať nové obchádzky, aby sa ľudia dali zaočkovať. Pôjde to od stimulov („očkovacia prémia“) po cestovné obmedzenia, nevýhody v práci, vylúčenie zo sociálnych dávok atď. Takže môžeme byť aj naďalej nadšení a zatiaľ dodržiavať jednoduché a prastaré hygienické pravidlá.

Apropo: Nemecká komisia pre očkovanie (STIKO) nielenže odporúča očkovanie, ale doslova tiež odporúča, aby sa existujúce hygienické pravidlá dodržiavali po očkovaní rovnako ako predtým – pretože sa nevie, či možno infekciu preniesť aj napriek očkovaniu alebo nie. Hanba tomu, kto to v zlom myslí…