Kaliňák: Pripravujeme Slovensko na zvládanie katastrof

Bratislava 14. januára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Stratégiu manažmentu bezpečnostných rizík SR má napomôcť k znižovaniu škôd na životoch a majetku spôsobených prírodou a inými mimoriadnymi udalosťami. Včera bola schválená vládou

Vláda schválila Stratégiu manažmentu bezpečnostných rizík SR. Úlohou dokumentu z dielne rezortu vnútra je jasné pomenovanie najrôznejších bezpečnostných rizík, ktoré môžu ohroziť obyvateľov Slovenska a krajinu ako takú. Stratégia má napomôcť k znižovaniu škôd na životoch a majetku spôsobených prírodou a inými mimoriadnymi udalosťami.

Najrizikovejšie sú hrozby spôsobené počasím

Povodne, zosuvy pôdy, ale aj požiare a víchrice sú na Slovensku častým prejavom výkyvov počasia. Zanechávajú za sebou nielen zničené cesty, ale najmä ľudí odrezaných od vody, elektriny či prístupu k základným potrebám. Meniaca sa klíma tak právom patrí medzi najväčšie environmentálne, sociálne aj bezpečnostné výzvy súčasnosti.

V snahe znižovať škody prírodných katastrof pripravilo ministerstvo vnútra dokument Stratégia manažmentu rizík, ktorú na rokovaní 13. januára 2016 schválila vláda. Stratégia zavádza komplexný a systematický prístup k manažmentu rizík vo všetkých jeho fázach od prevencie rizík, cez pripravenosť a reakciu na mimoriadnu udalosť až po odstraňovanie následkov a obnovenie ekonomického a spoločenského života.

“Našim cieľom nie je iba zosumarizovať viac či menej hroziace riziká, ale vytvoriť podmienky pre komplexný systém ich monitorovania a prevencie za účasti všetkých relevantných inštitúcií. Pri vzniku mimoriadnej udalosti je totiž nesmierne dôležité mať dobre pripravené jednotlivé kroky a intervenčné kapacity tak, aby poskytovanie pomoci bolo rýchle a zodpovedajúce rozsahu vzniknutej situácie. Len takto vieme pomôcť chrániť to, čo má pre nás najväčšiu hodnotu,” vysvetlil podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák.

Cena za podcenenie bezpečnostných rizík je vysoká

Stratégia manažmentu bezpečnostných rizík kladie dôraz na bezpečnosť občanov na Slovensku, a tiež v Európe. V prípade zlyhania ich ochrany sa negatívne dôsledky prejavia v ich sociálnej a ekonomickej situácii, akými sú napríklad všeobecné ohrozenie života a zdravia. Pri rozsiahlejších katastrofách hrozí napríklad aj zníženie zamestnanosti, zvýšenie chudoby a výrazné straty v ekonomike s vplyvom na trvalú udržateľnosť hospodárstva celej krajiny.

Dokument z dielne ministerstva vnútra rozdeľuje identifikované riziká, ktoré hrozia Slovensku, do štyroch kategórií podľa miery hrozby. Zatiaľ čo za veľmi vysoké riziko sa považujú takmer každoročné záplavy, nízke riziko predstavuje napríklad narušenie medzinárodnej leteckej dopravy v dôsledku sopečného popola.

Eurofondy nám pomáhajú byť lepšie pripravení na katastrofy

Vysoko rizikové sú podľa stratégie tiež extrémne výkyvy počasia, ktoré majú za následok napríklad rozsiahle lesné požiare. “Rezort vnútra sa dlhodobo venuje odolnosti Slovenska voči katastrofám a s pomocou Európskej únie aj v tomto programovom období pokračujeme v podpore pripravenosti krajiny na mimoriadne udalosti spôsobené zmenou klímy. Venujeme sa protipovodňovým opatreniam, podpore špecializovaných záchranných tímov, a tiež vede a výskumu v oblasti vnútornej bezpečnosti,” povedala Adela Danišková, generálna riaditeľka sekcie európskych programov ministerstva vnútra. Rezort vnútra spravuje eurofondy určené na manažment rizík v hodnote takmer 260 miliónov eur ako sprostredkovateľský orgán Operačného programu Kvalita životného prostredia.

TASR informoval Tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.