„Som prekvapený z materiálu mimoriadnej Rady, lebo žiadne mimoriadne opatrenia som tam nečítal. Má ísť o zachovanie funkčnosti Schengenu a zníženie migračného tlaku, ale ani jedno z navrhnutých opatrení sa toho netýka,“ skonštatoval Kaliňák v Bruseli.

Podľa jeho slov úradníci, ktorí dokument pre ministrov navrhli, „sa ešte stále nestretli s realitou“.

Minister v tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko malo kontrolnú skupinu v záchytných centrách pre utečencov, takzvaných hot-spotoch. Podľa jeho slov je jediným relatívne funkčným hot-spotom ten na talianskom ostrove Lampedusa, kde však žiadni migranti nie sú. Na gréckom ostrove Lesbos, kde by mal byť funkčný hot-spot, sú podľa Kaliňáka v stave vybaviť iba desať migrantov denne, pričom hranice tejto krajiny prekračujú denne tisíce migrantov.

Kaliňák zdôraznil, že cieľom relokácií, doposiaľ uskutočnených v rámci mechanizmu zavedeného Európskou komisiou, sú krajiny, kde migranti aj tak chcú ísť – Švédsko, Fínsko či Luxembursko, zrejme k nim pribudne aj Nemecko. Podľa jeho slov je však možné, že po ukončení súčasného štrajku gréckych lodných dopravcov sa opätovne ukáže, že Grécko nerobí potrebný prvý krok pre registráciu migrantov, ale že ich plynulo nakladá na trajekty, dopravuje na pevninu a ďalej k macedónskym hraniciam.

„Ak sa ma niekto opýta, či som spokojný s tým ako sa situácia vyvíja, tak spokojný nie som,“ prízvukoval Kaliňák.

V súvislosti s krajinami, ktoré sa nestíhajú postarať o vysoký počet migrantov, Kaliňák pripomenul pomoc, ktorú v tejto oblasti poskytlo Slovensko Rakúsku. Podľa neho ide o funkčný mechanizmus, ktorý sa týka už vyše 500 utečencov. Tí zostávajú na našom území, pričom nedochádza k takzvaným „sekundárnym pohybom“, čiže strácaniu sa utečencov.

„My zatiaľ o relokáciách neuvažujeme. Lebo pri tých kritériách, ktoré máme, sme sa zatiaľ nedostali k takým migrantom, ktorí by ich napĺňali,“ odpovedal minister vnútra na otázku, či sa aj Slovensko zapojí od dohodnutej schémy relokácií. Pripomenul, že ide o kritériá, ktoré by mali zaistiť dôsledné integrovanie sa utečencov do spoločnosti a u ktorých je možné garantovať, že zostanú na území Slovenska.

Zároveň dodal, že vláda pokročila v oblasti presídľovania utečencov priamo z krajín Blízkeho východu, pričom priznal, že ide o skupinu asýrskych kresťanov.

Podľa Kaliňáka je celý systém hot-spotov pre migrantov vymyslený nesprávne

Dnešné zasadnutie ministrov vnútra členských krajín EÚ neprinieslo z hľadiska riešení migračnej krízy žiaden posun dopredu a mohlo byť realizované aj na úrovni videokonferencie. Konštatoval to minister vnútra SR Robert Kaliňák po skončení mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli.

Kaliňák uviedol, že na Rade ministrov bola snaha dokomunikovať, že tento proces funguje a „ideme ďalej“, ale okrem štátov Vyšehradskej štvorky (V4) dnes aj iné krajiny potvrdili, že hot-spoty vymyslené pre migrantov nefungujú a dokonca sa pri nich „podlieza latka kvality“, aby nebolo treba hovoriť o podvodoch.

Šéf slovenského rezortu vnútra pripomenul slová svojho rezortného kolegu z Litvy, že keď litovská delegácia prišla do Grécka, nikoho im nedali v rámci systému relokácií, čo naznačuje, že grécka strana účelovo vyberá migrantov len do krajín, kde aj tak chcú ísť, a vydáva to za úspech systému.

„Všetci skonštatovali, že hot-spoty aj tak nefungujú, a mňa neteší, že sme mali pravdu. Táto situácia nie je opraviteľná tým, že ju budú robiť viacerí alebo intenzívnejšie. Celý model je vymyslený nesprávne,“ zhodnotil situáciu Kaliňák.

Minister vnútra SR to podčiarkol aj dnešnou snahou Švédska, ktoré sa aj na pôde Rady ministrov začalo domáhať relokácií utečencov zo svojho územia, pretože ich nezvláda a domáce kapacity sú preplnené.

Švédsko chce využiť relokačnú kapacitu 54.000 osôb, ktorú Európska komisia pôvodne pripravila pre odbremenenie Maďarska.

Podľa Kaliňáka najväčším problémom Grécka je to, že neregistruje migrantov. Zdôraznil, že princíp kvót mal fungovať na to, že žiaden migrant neodíde z Grécka bez toho, aby bol zaregistrovaný. Toto základné pravidlo sa podľa jeho slov sústavne porušuje.

Kaliňák upozornil, že SR sa začne serióznejšie zaoberať relokáciami, až keď uvidí, že migranti sú prideľovaní aj do tranzitných krajín – ako napríklad Litva, Lotyšsko či Portugalsko – a bude možné skontrolovať, že tam migranti zostávajú a nedochádza k sekundárnemu pohybu.

„Na druhej strane ma teší, že krajiny V4 opäť dali jasné stanovisko, že odmietame dať do obehu trvalý mechanizmus relokácií,“ uviedol Kaliňák. Pripomenul, že snahy o presadenie tohto modelu zo strany Európskej komisie a Európskej rady sa trochu zvoľnili, ale nevylučuje, že euroúradníci túto tému vrátia na stôl v decembri. Zároveň však priznal, že aj zásluhou narastajúceho odporu viacerých členských krajín nie je politická vôľa túto agendu presadzovať.

Minister svojim rezortným kolegom zopakoval postoj SR k migračnej kríze. Uviedol, že sme poskytli 21 miliónov eur pre humanitárnu oblasť, vyslali 50 policajtov do Maďarska a 20 do Slovinska na ochranu vonkajších hraníc únie, pričom sme pripravení vyslať 20 expertov do agentúry Frontex a vieme túto pomoc zvyšovať vďaka zriadeniu 300-člennej policajnej jednotky pre hraničný dozor v zahraničí.

V závere Kaliňák zopakoval, že ďalší prílev migrantov Európa „nemôže zvládnuť“. Riešením je podľa neho flexibilná dohoda s Tureckom, ktorého lode sa zatiaľ nečinne prizerajú na únik tisícok migrantov na grécke ostrovy. EÚ by podľa neho mala za prísľub spolupráce ponúknuť Turecku adekvátne protihodnoty, a až keď začne turecká strana konať, bude možné hovoriť o zvládaní migračnej vlny.