Kaliňák a Chovanec: EÚ trvalý systém relokácií utečencov zatiaľ odkladá

Luxemburg/Bratislava 8. októbra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Minister Kaliňák považuje boj Slovenska a Česka za rozhodujúci, pretože zatiaľ nie je žiadny permanentný systém kvót

Európska komisia (EK) zatiaľ odstúpila od debaty o permanentných kvótach pre utečencov. Ako víťazstvo doterajších snáh Slovenska a Českej republiky to vnímajú minister vnútra SR Robert Kaliňák i český minister vnútra Milan Chovanec. Obaja to dnes potvrdili po rokovaniach Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu na spoločnej tlačovej konferencii.

“Súboj, ktorý sme zohrávali v prípade prvého a druhého balíka kvót, bol rozhodujúci, lebo zatiaľ nemáme na stole permanentný systém kvót,” konštatoval Kaliňák, podľa ktorého je stály mechanizmus relokácií najväčším nebezpečenstvom pre Európu. Chovanec dodal, že Európska komisia pochopila, že nie je vhodný čas riešiť stály relokačný systém, kým nevyhodnotí fungovanie predošlých systémov presídľovania utečencov.

Ministri uviedli, že im EK potvrdila, že došlo k prvým relokáciám utečencov medzi Talianskom a Švédskom, a spresnili, že predmetom rokovaní boli opatrenia návratovej politiky, vízová povinnosť, spolupráca s Tureckom a zoznamy bezpečných krajín. Ocenili, že EK už venuje väčšiu pozornosť témam, ktoré SR a ČR presadzovali už dávno – posilnenie vonkajších hraníc, zamedzenie sekundárneho pohybu migrantov a personálne posilnenie agentúry Frontex.

Kaliňák aj Chovanec pripomenuli, že štatistika ohľadom návratovej politiky EÚ je “katastrofálna”, pretože aj napriek už fungujúcim tzv. hotspotom v Grécku a Turecku sa zaregistrovaní utečenci “voľne túlajú po európskej prírode”. V tomto kontexte Kaliňák upozornil, že na rozdiel od kvót už funguje systém spolupráce medzi Slovenskom a Rakúskom, keď v tábore v Gabčíkove je 323 azylantov z Rakúska a “nestrácajú sa”.

V otázke agentúry Frontex obaja ministri podporujú jej posilnenie, podľa ich slov však by bola želateľnou štruktúra zachovania národných policajných tímov, kde by bol Frontex určitou nadstavbou, a nie ich nahradenie akousi federálnou európskou organizáciou.
“Dlhé roky bol agentúre znižovaný rozpočet a dnes sme prekvapení, že nedokáže zasiahnuť. Bola by potrebná väčšia reforma Frontexu,” upozornil Kaliňák.

Šéfovia rezortov vnútra SR a ČR potvrdili, že na dohodnutom zozname bezpečných krajín je spolu šesť štátov západného Balkánu a Turecko. Podľa oboch mal tento zoznam už dávno existovať, rovnako ako sa na ňom malo ocitnúť Kosovo a všetky západobalkánske štáty.

Kaliňák dodal, že EÚ by mala preskúmať aj ďalšie krajiny, napríklad Pakistan alebo Afganistan. V prípade Turecka, kde sú problémy s kurdskou menšinou, by podľa neho mohla EÚ pripraviť osobitnú kategóriu “bezpečných krajín tranzitu”. To znamená, že iných štátnych príslušníkov, ktorí cestujú cez Turecko, by únia mohla bezpečne vrátiť späť, čím by sa uvoľnil silný migračný tlak na Grécko.

V otázke readmisií sa obaja ministri zhodli v tom, že viackrát zlyhala snaha o funkčné readmisné vzťahy EÚ s tretími krajinami, a aj preto sú za to, aby aj členské krajiny mali individuálne readmisné zmluvy. Najmä Grécko by sa malo v tomto smere lepšie zariadiť.

Chovanec upozornil, že na území EÚ je okolo 18 miliónov ľudí bez začlenenia do nejakého úradného systému. Dodal, že ak dôjde k relokácii migrantov do krajín, do ktorých ísť nechcú, hrozí, že aj títo “spadnú” do sivej zóny bez dozoru úradov.

Česká strana v rámci iniciatívy českého predsedníctva Vyšehradskej štvorky (V4) ponúkla Maďarsku 50 policajtov na ochranu hraníc so Srbskom. Chovanec očakáva aj pomoc Poľska a dohodu na úrovni premiérov V4. Kaliňák spresnil, že SR rovnako v reakcii na maďarské požiadavky vyšle na pomoc do 50 policajtov a poskytne aj určitú formu technickej pomoci.

“Dohadujeme to. Naša výhoda je, že máme veľa bilingválnych policajtov a mohli by pomáhať aj našim českým kolegom pri komunikácii v Maďarsku,” spresnil minister. Dodal, že sa mu veľmi páči iniciatíva ČR v rámci predsedníctva V4, čo je jednak prejavom solidarity a jednak prejavom ochrany vonkajších hraníc EÚ, keďže Maďarsko má vonkajšiu hranicu so Srbskom.