Môj profil 
Predplatné
Bratislava 1. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)
Rozdiely medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami je na Slovensku najväčší
Slovensko je v súčasnosti na úplnom chvoste krajín z hľadiska väčšiny ukazovateľov rozdielov medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou menšinou. Upozornila dnes na to Katarína Mathernová zo Svetovej banky, odvolávajúc sa na prieskum, v ktorom sa porovnávalo postavenie vyše 3500 segregovaných Rómov a nerómov z rovnakých okresov. Slovensko v tomto hodnotení zaostalo aj za Maďarskom, Bulharskom či Rumunskom.
“To nebudú desiatky rokov, kedy sa bude dať sledovať niečo negatívne. To praskne oveľa skôr. Táto krajina má zabudovanú časovú bombu vo svojom DNA a je možné, že pre niektoré komunity a niektoré časti je už neskoro,” vyhlásila dnes Mathernová na vedeckej konferencii venovanej rómskej reforme.
Riešenie vidí v povinnej predškolskej dochádzke
Absolútnou prioritou štátu pre riešenie rómskej otázky by malo byť podľa nej zavedenie povinnej predškolskej prípravy pre deti od troch rokov. Z odborných štúdií totiž vyplýva, že “podchytenie” detí v skorom veku je najdôležitejšie pre ich neskorší rozvoj. Rómovia pritom majú výrazne väčší prírastok obyvateľstva ako majoritné obyvateľstvo a do roku 2050 by ich malo byť podľa Mathernovej na Slovensku dvojnásobne viac. Počet tejto komunity ako aj ich pripravenosť vstúpiť na trh práce preto bude ovplyvňovať aj ekonomiku štátu. “Ako verejný politik by som mala veľký záujem, aby tieto deti mali čo najlepšie vzdelanie, lebo penzia môjho syna bude závisieť od rómskych deti, pretože tie demografické trendy nepustia,” podotkla.
Rozpočet je napätý a eurofondy vyčerpané
Hodnotiť rómsku reformu v dnešnom štádiu je podľa nej predčasné, lebo stále nie sú známe detaily konkrétnych návrhov. Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku považuje za najslabšie miesto navrhovaných zmien ich finančné krytie. “Vieme, že verejný rozpočet je napätý a ekonomické prognózy nie sú veľmi dobré. Ak sa hovorí o eurofondoch – tie predošlé sú už takmer nedostupné, vyčerpané a nové programovacie obdobie síce začína budúci rok, ale kým sa tie programy začnú realizovať, tak to minimálne rok, rok a pol bude trvať. Čiže táto vláda nemá k dispozícii zdroje či už z predošlých alebo budúcich eurofondov, a to podľa mňa výrazne ohrozuje rómsku reformu,” poukázal.
Primátor Partizánskeho vidí potenciál v ich opatreniach aj pre iné mestá
Jozef Božík, primátor Partizánskeho, kde žije asi 600 Rómov, hovorí v súvislosti s rómskou menšinou najmä o potrebe riešiť neprispôsobivých obyvateľov. Riešenie vidí napríklad v represívnych opatreniach. Mesto vlani spustilo petíciu “za práva slušných ľudí”, organizovalo pochod, zvýšilo počet mestských policajtov a zaviedlo zaznamenávanie zvuku v priestoroch mestského úradu. “Minimálne o 50 percent sa zlepšilo správanie a o 90 percent sa zlepšila komunikácia s orgánmi verejnej správy. Ja sa nádejam, že tento trend bude pokračovať a bude priestor na to, aby model, ktorý započal v Partizánskom bol akýmsi modelom pre celé Slovensko,” povedal Božík.
.jpg)
.JPG)
