Juraj Hrabko: Zákaz telefonovania už v Národnej rade platí, poslanci ho nerešpektujú

Bratislava 13. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Veľa z opatrení, ktoré rieši návrh novely rokovacieho poriadku z dielne predsedu parlamentu Andreja Danka, je v nejakej forme súčasťou aj dnešnej normy

Normy slušného správania v parlamente je veľmi ťažké dokonale upraviť zákonom alebo etickým kódexom, najlepšie by bolo, keby ich poslanci rešpektovali sami od seba, na základe tradície. „Nedokážete napísať zákon až tak dobre, aby sa naň nedalo niečo vymyslieť,“ povedal v diskusii na Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že veľa z opatrení, ktoré rieši návrh novely rokovacieho poriadku z dielne predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS), je v nejakej forme súčasťou aj dnešnej normy. Parlament napríklad už dnes môže skrátiť rokovanie a aj dnes je zakázané v rokovacej sále telefonovať. „Poslanci majú, ľudovo povedané, predsedajúceho ‘na háku’. Koľkokrát ich aj upozorní, aby netelefonovali a telefonujú veselo ďalej. Jednoducho sa to nerešpektuje,“ povedal. A využívať iné zákonné nástroje sa podľa neho koalícia bojí, aby z toho opozícia nerobila politický škandál.

Osobne považuje napríklad používanie vizuálov na rokovacej sále parlamentu za výraz slobody prejavu, za väčší problém považuje vzájomné natáčanie sa poslancov na mobily.

„Každá akcia vyvoláva reakciu. Dôležité je, kto čo považuje za akciu a čo za reakciu. Predseda parlamentu zrejme považuje návrh novely zákona o rokovacom poriadku za reakciu na to, čo sa udialo na poslednej schôdzi pred parlamentnými prázdninami,“ povedal. „Druhá vec je, že Igor Matovič a ďalší poslanci mimovládnych strán to zasa môžu považovať za svoju reakciu na to, ako sa správa vládna koalícia voči nim, mám na mysli vypínanie mikrofónov, odoberanie slova a podobne,“ zdôraznil.

Hranicu slušného správania parlament podľa Hrabka môže stanoviť presnejšími pravidlami. „Každý máme tú hranicu niekde inde. Ak sa má postupovať striktne, treba to nejakým spôsobom upraviť, či už etickým kódexom poslanca, alebo priamo v zákone. Aby sa vyhlo hádkam, či to, čo posudzoval niekto, kto to posudzovať bude, zrejme predseda parlamentu, posúdil správne alebo nesprávne,“ povedal.

Trvá však na tom, že lepšie by bolo, ak by sa seriózne správanie poslanca v rokovacej sále podarilo dosiahnuť napríklad verejným tlakom, ako zmenou zákona. „Volič by mal vyhodnotiť, či sa mu páči, to správanie, koho predtým volil, respektíve, či ho to správanie natoľko upútalo, že ho pôjde voliť znova. Ja by som to nechal na voliča. Je to veľmi tenká čiara upravovania zákonom a etickým kódexom, ktorá nikdy dokonale nesplní svoj účel,“ poznamenal.

Hrabko je úplne proti tomu, aby sa dĺžka vystúpenia poslanca v pléne časovo limitovala, zvlášť ak vedenie parlamentu, prezident a vláda časovo limitovaní nebudú. „Parlament je pôda, kde má prebiehať politická debata medzi predstaviteľmi politických strán, ktorých si ľudia zvolili do parlamentu. Nie len o návrhoch zákonov, aj všeobecná politická rozprava. Obmedziť poslanca v prejave, ale nechať neobmedzene člena vlády, to je podľa mňa hlúpe,“ uzavrel Hrabko.

V diskusii komentoval aj iniciatívu nezávislého poslanca Zsolta Simona, ktorý zbiera podpisy pod petíciu za vypísanie referenda o predčasných voľbách. „Môže mať, vylúčiť sa to nedá, ale ja to nepredpokladám,“ reagoval Hrabko na otázku, či má iniciatíva nádej na úspech. „Je to historicky po prvý raz, čo jedna osoba organizuje petíciu na vypísanie referenda. Ak by sa mu podarilo vyzbierať podpisy, očakával by som, že prezident nechá otázku posúdiť ústavnému súdu,“ dodal.

Skeptický je k dnešnému snemu strany #Sieť. „Nemyslím si, že snem môže #Sieť niekam posunúť. #Sieť je na konci síl. Výsledok bude dôležitý iba preto, že budú po ňom nanovo rozdané karty. Dôležité bude, ako sa rozhodnú tí štyria – piati poslanci, ktorí sú pomimo,“ povedal Hrabko.

Na margo pokračujúcich opozičných protestov pred komplexom Bonaparte Hrabko poznamenal, že „kauza sa zatiaľ nijako nepohla“. „Minister Kaliňák je stále ministrom. Bráni ho premiér, lebo ak by padol, okamžite sa postupuje proti premiérovi,“ povedal. Vzhľadom na to, že v politike neplatí prezumpcia neviny, ale viny, však podľa Hrabka minister vnútra odstúpiť mal.

Na margo obvinenia prokurátora Vasiľa Špirka Hrabko povedal, že on osobne nie je kompetentný na to, aby posúdil, či porušil zákon. „Neviem, či je účelové. Pochybenia tam možno nejaké boli, to musí vyšetriť prokuratúra,“ odpovedal na otázku, či súhlasí s tvrdeniami opozície, že obvinenia proti prokurátorovi boli účelové. Faktom ale podľa neho je, že prokurátor už týmto pádom nemôže dozorovať kauzy, ktoré dozoroval, vrátane Bonaparte, a jeho počítače, aj so všetkými dôkazmi, zhabala polícia.

Zároveň upozornil, že na proteste v Trnave vystúpili nie len priaznivci Igora Matoviča, ale aj odporcovia s transparentom „Zlodej kričí: Chyťte zlodeja“. „Uvidíme, či je to začiatok taktiky protistrany, alebo to bol iba ojedinelý pokus,“ povedal s tým, že teoreticky môžu na jeseň začať s protestami aj priaznivci koaličných subjektov.