Môj profil 
Predplatné
Šéf exekutívy EÚ pripomenul, že okolo 1,7 milióna pracovníkov prekračuje každý deň vnútorné hranice EÚ bez potreby pasovej kontroly, čo každoročne znamená takmer 57 miliónov ciest uskutočnených v rámci schengenského priestoru. Podľa jeho slov každá hodina čakania na hraniciach má svoju cenu.
“Jeden po druhom uzavrieme hranice a len čo budú všetky uzavreté, zistíme, že ekonomické náklady sú obrovské,” povedal Juncker pred europoslancami.
Zdôraznil, že uzavretím hraníc by začal trpieť vnútorný trh EÚ a jedného dňa by sa začali Európania pýtať, na čo im je spoločná mena, ak neexistuje jednotný trh a ak už nefunguje voľný pohyb pracovníkov. Skonštatoval, že rozpad Schengenu by bol hrozbou pre spoločnú menu euro.
Predseda EK v správe citoval vlastné ekonomické údaje exekutívy EÚ a spresnil, že podľa odhadov len uzatvorením mosta medzi Dánskom a Švédskom kvôli migrantom by európski podnikatelia mali straty vo výške 300 miliónov eur ročne.
Juncker, ktorého kabinet začal vlani pracovať na úpravách európskej azylovej a migračnej politiky, priznal, že sa zámerne rozhodol zdôrazniť ekonomický dopad situácie, keď členské štáty zavádzajú kontroly na vnútroschengenských hraniciach.
Hoci suma troch miliárd eur je pomerne skromnou čiastkou v porovnaní s ročným obratom obchodnej výmeny medzi 28 členskými štátmi únie – čo je približne 2800 miliárd eur -, podľa agentúry Reuters spájajú Juncker a nemecká kancelárka Angela Merkelová budúcnosť EÚ s existenciou jednotnej meny, čo má podľa nich priamu súvislosť s uzatváraním schengenských hraníc v posledných týždňoch.
Juncker to uviedol minulý týždeň, keď v rámci správy o hlavných výzvach EÚ na rok 2016 varoval, že Európania by si oveľa ťažšie hľadali prácu, keby neexistovala zóna voľného pohybu osôb a kapitálu. Merkelová označila EÚ za “zraniteľnú”, ak osud eura priamo súvisí s riešením migračnej krízy.
.JPG)
