Môj profil 
Predplatné
“Budeme musieť zmeniť niektoré z našich politík, ale nezmeníme všetko iba preto, že v Grécku bol zaznamenaný volebný výsledok, ktorý sa niektorým páči a iným nie,” povedal Juncker v prejave pred skupinou poslancov europarlamentu a ich hostí z národných parlamentov členských krajín únie.
Predseda EK zdôraznil, že komisia musí zohľadniť všeobecné demokratické vyjadrenie gréckeho ľudu, na druhej strane však bude potrebné, aby tí, ktorí vyhrali voľby, zvážili presvedčenie a spôsob konania iných ľudí.
“Existuje aj iná verejná mienky, aj iné parlamentné názory,” upozornil Juncker na neochotu niektorých členských štátov EÚ vychádzať v ústrety požiadavkám novej gréckej vlády.
Niekoľko krajín eurozóny, do ktorej patrí aj Grécko, nemajú v úmysle len tak ustupovať želaniu Atén. Ide o krajiny ako Fínsko, Holandsko a Nemecko či tri pobaltské štáty, ktoré dodržiavajú pravidlá prísnej rozpočtovej disciplíny. Ale aj Portugalsko a Španielsko, ktoré boli podobne ako Grécko hlboko zasiahnuté krízou a museli vyvinúť veľké úsilie a priniesť obete, aby splnili požiadavky veriteľov, sú podľa niektorých diplomatických zdrojov tiež proti tomu, aby Grécko lacno prišlo k odpúšťaniu dlhov.
Akékoľvek rozhodnutie o budúcich vzťahoch Grécka a eurozóny musí mať jednomyseľný súhlas ministrov financií všetkých 19 krajín tohto zoskupenia.
Líder gréckej radikálnej ľavice je v stredu ráno očakávaný v Bruseli, kde sa stretne s Junckerom a následne odcestuje do Paríža. Tomuto stretnutiu v sobotu predchádzal telefonát, pričom šéf exekutívy EÚ priznal, že s Tsiprasom mal “ťažký rozhovor”.
Juncker dnes na pôde EP uistil, že nie je zástancom úsporných opatrení, keď zdôraznil, že “úsporné opatrenia nie sú samoúčelné” a vedú k narúšaniu sociálnej súdržnosti v našej spoločnosti. Zároveň však upozornil, že sa stavia proti tým, ktorí tvrdia, že “akákoľvek zodpovednosť a fiškálna konsolidácia je synonymom úsporných opatrení”.
mž
.jpg)
.JPG)
