“Tieto [nebezpečné] manévre predstavujú značné riziko pre námornú bezpečnosť, prevenciu zrážok a ohrozenie ľudských životov na mori,” uviedol viceadmirál Alberto Carlos, veliteľ západného velenia filipínskych ozbrojených síl (AFP), uprostred ďalšieho kola napätia v Juhočínskom mori.

“Čína musí okamžite zastaviť tieto nebezpečné akcie a správať sa profesionálne, pričom musí dodržiavať medzinárodné právo,” povedal najvyšší filipínsky vojenský predstaviteľ po obvineniach, že čínska vojenská loď sledovala filipínske vojenské plavidlo a pokúsila sa prekročiť jeho cestu v blízkosti ostrova Thitu v spornej Spratlyho ostrovnej reťazi.

Podľa filipínskych úradov k incidentu došlo 13. októbra počas roztržky medzi loďou BRP Benguet filipínskeho námorníctva (PN) a plavidlom Ľudovej oslobodzovacej armády (PLAN) známym ako loď 621. Čínska vojnová loď sa údajne pokúsila prekročiť príď filipínskeho plavidla v relatívnej blízkosti 320 metrov, aby zabránila zásobovacej misii.

Filipíny od 70. rokov 20. storočia vykonávajú trvalú kontrolu nad strategicky umiestneným ostrovom Thitu tým, že na spornom prvku budujú vojenské zariadenia a trvalo tam umiestňujú civilnú komunitu, vrátane občasného starostu.

K najnovšiemu napätiu na mori sa rýchlo vyjadril aj náčelník generálneho štábu filipínskych ozbrojených síl generál Romeo Brawner, ktorý varoval Čínu pred “nebezpečnými manévrami a agresívnymi akciami voči filipínskym plavidlám”, ktoré by podľa neho mohli ohroziť “životy námorného personálu oboch strán”.

Nešlo zďaleka o ojedinelý incident: Filipíny a Čína sa už niekoľko mesiacov nachádzajú v diplomatickom a námornom konflikte v Juhočínskom mori. Manila, ktorá sa v súčasnosti teší rastúcej podpore spojencov a podobne zmýšľajúcich mocností vrátane zmluvného spojenca USA, zaujala k sporom oveľa tvrdší prístup, čím signalizuje Číne novú geopolitickú realitu v sporných vodách.

Filipíny zároveň čelia viacerým “tikajúcim bombám”, keďže bilaterálne napätie dosahuje bod varu v súvislosti s množstvom otázok vrátane vlastníctva Druhej Tomášovej plytčiny, Reedovej banky, ako aj novo posilneného prístupu USA na filipínske základne v blízkosti Taiwanu. Nie je jasné, ako ďaleko môžu Filipíny zájsť bez toho, aby vyvolali agresívnu čínsku reakciu.

Ukolísanie pred búrkou

Donedávna bola situácia Číny v Juhočínskom mori neuveriteľne priaznivá. Bývalý filipínsky prezident Rodrigo Duterte nielenže pohrozil prerušením obrannej spolupráce svojej krajiny so Západom, ale varoval aj pred presadzovaním filipínskych zvrchovaných práv v sporných vodách.

Najskôr prišlo Duterteho rozhodnutie “odložiť” historické víťazstvo Filipín v arbitrážnom rozsudku na rozhodcovskom súde v Haagu, ktorý rozhodol proti rozsiahlym nárokom Číny v Juhočínskom mori. Vtedajší filipínsky prezident pri viacerých príležitostiach vyslovil pochybné tvrdenia, pričom pochybne argumentoval, že ak Filipíny presadia svoje právne nároky, vystavia sa riziku vojny s Čínou.

“(Si) mi odpovedal [takto]: ‘Sme priatelia, nechceme sa s vami hádať, chceme zachovať prítomnosť vrelých vzťahov, ale ak budete túto otázku presadzovať, pôjdeme do vojny’,” tvrdil Duterte po jednom zo svojich stretnutí s čínskym lídrom. Peking nikdy nepotvrdil ani nevyvrátil platnosť Duterteho vyhlásení.

Filipínsky líder následne zaujal hlboko fatalistický postoj a varoval, že postaviť sa Číne, a to aj v súvislosti s ostrovom Thitu, sa rovná “príprave na samovražedné misie”. Keď podozrivé plavidlo čínskych milícií vrazilo do filipínskej rybárskej lode a následne ju potopilo, Duterte v rozpore s vlastnými predstaviteľmi obrany odmietol túto udalosť ako “malú námornú nehodu”.

Keď sa Ferdinand Marcos mladší ukázal ako Duterteho najpravdepodobnejší nástupca, ktorý pred minuloročnými voľbami viedol väčšinu predvolebných prieskumov, Čína optimisticky očakávala pokračovanie vtedajšej submisívnej zahraničnej politiky Manily. Veď Marcos mladší ako prezidentský kandidát opakovane spochybňoval užitočnosť spojenectva Filipín s USA a zdôrazňoval ústredné postavenie dialógu s Čínou.

Sotva rok po nástupe do funkcie však administratíva Marcosa mladšieho zmenila smerovanie v otázke Juhočínskeho mora. Vyplynulo to z poznania, že Duterteho zahraničná politika priateľská k Číne len oslabila pozíciu krajiny, keďže Čína napriek viac ako šiestim rokom neustáleho dialógu na vysokej úrovni odmietala ponúknuť akékoľvek zmysluplné ústupky.

Nový filipínsky prezident preto nielenže zaujal nekompromisnejší postoj k námorným sporom, ale privítal aj rozšírenie obrannej spolupráce s USA a ich spojencami. Predovšetkým Filipíny rozšírili parametre dohody o posilnenej obrannej spolupráci (EDCA) tým, že Pentagónu poskytli nový prístup k viacerým strategicky umiestneným základniam v Juhočínskom mori aj na Taiwane.

Zároveň si však táto krajina juhovýchodnej Ázie osvojila aj agresívnu verejnú diplomaciu, pričom neustále odhaľuje údajné nátlakové správanie Číny v sporných vodách.

Ako tvrdil hovorca filipínskej pobrežnej stráže Jay Tarriela, “za predchádzajúcej [Duterteho] vlády sa na akékoľvek problémy týkajúce sa Číny upozorňovalo verejnosť len vtedy, ak boli obzvlášť závažné”, ale za Marcosa mladšieho existuje “záväzok transparentnosti a… odhodlanie chrániť suverenitu krajiny”.

Medzi filipínskymi námornými bezpečnostnými zložkami teraz panuje zhoda, že je potrebné bojovať proti Číne prostredníctvom aktívnej diplomacie, ako aj rozšírených námorných operácií a operácií na presadzovanie práva. Manile sa tak podarilo posilniť svoju strategickú pozíciu tým, že do veľkej miery ignorovala varovania Pekingu a zároveň zdvojnásobila svoju bezpečnostnú spoluprácu s USA a ich spojencami.

Ťažké rozhodnutia

Obe strany budú v blízkej budúcnosti čeliť ťažkým rozhodnutiam. Po prvé, Filipíny čelia okamihu pravdy v oblasti Druhej Thomasovej plytčiny, kde sa filipínsky námorný oddiel nebezpečne rozmiestnil nad chátrajúcim uzemneným plavidlom. Medzitým sa Filipínam tiež kráti čas na rozvoj alternatívnych energetických zdrojov, a preto si musia upevniť kontrolu nad sporným Reedovým brehom, o ktorom sa predpokladá, že sa v ňom nachádzajú veľké zásoby uhľovodíkov.

Čína obťažuje filipínske aktivity v oblasti prieskumu energetických zdrojov na Tŕstom brehu a zároveň blokuje filipínske zásobovacie misie na Druhej Thomasovej plytčine. Čína tiež varovala pred priamou intervenciou, ak by Manila vybudovala na spornej plytčine nové stavby.

Manila, ktorá je v súčasnosti vybavená čoraz modernejšími plavidlami a rozmiestňuje ich, dúfa, že využitím svojich prehlbujúcich sa obranných väzieb so Západom prelomí stratégiu obkľúčenia Pekingu v sporných vodách.

Rovnako sporné je však aj rozhodnutie Filipín umožniť americkým silám prístup k vojenským zariadeniam v najsevernejších provinciách susediacich s Taiwanom, čo priamo ovplyvňuje akékoľvek čínske plány na kinetické akcie v budúcnosti.

Výsledkom je komplexné “prepojenie Taiwanu a Juhočínskeho mora”, ktoré zároveň posilnilo strategickú pozíciu Filipín, ako aj zvýšilo riziko potenciálnej čínskej odvety.

Do budúcnosti by jednou z možností pre Manilu mohlo byť obmedzenie americkej vojenskej prítomnosti na severných hraniciach s Taiwanom výmenou za implicitné čínske uznanie výsadného práva krajiny juhovýchodnej Ázie posilniť svoju pozíciu v oblasti Druhej Tomášovej plytčiny a prípadne na základe zmluvy o poskytovaní služieb s čínskou spoločnosťou rozvíjať zdroje uhľovodíkov v Tichomorí.

Zatiaľ je však jasné, že obe strany testujú vodu s rastúcou chuťou riskovať, udržiavajú a budujú svoje pozície v nádeji, že dosiahnu najlepší možný kompromis, ktorý by sa mohol skončiť katastrofálnou ozbrojenou konfrontáciou.