Je fakt, že od druhých rezervných valút sa jüan líši tým, že je to zatiaľ jediná rezervná mena s fixným kurzom. Ešte jeden rozdiel od ďalších účastníkov zoznamu spočíva v tom, že juan nemožno voľne predávať a kupovať. Voľne konvertovaná čínska národná mena má byť až v roku 2020.
Rozhodnutie MMF nebolo nečakané pre trh, hovorí hlavný expert Strediska ekonomickej prognostiky Gazprombank Jegor Sušin.
“Nehľadiac na to, že aktívna vývoj jüanu na svetovej scéne prebieha posledné dva roky, ale podľa výpočtov a platieb je to už piata mena. Vidíme veľmi aktívny obrat medzi Európou a Čínou v juanov. Medzi Čínou a USA je obrat zatiaľ slabý, pretože tu dominuje dolár. A v Ázii jüan tiež začína zaujímať vedúce pozície.
Keď budeme hovoriť o tom, prečo to všetko má Čína potrebné, tak za prvé to upevní pozíciu Číny na svetovom trhu a zníži riziko, ktoré je spojené so zmenami v politike Federálneho rezervného systému a ďalších centrálnych bánk. To vedie k rozšíreniu role a zväčšenie vplyvu vo svete.
Čína je druhou ekonomikou na svete, v objeme exportu aj v objeme výroby zaujíma prvé miesto. Súčasne ekonomický systém Číny bol vždy uzavretý a liberalizácia, ktorá je spojená so zaradením jüanu do svetového valutového koša, je spojená s určitými rizikami. Konkrétne s rizikom odlivu kapitálu, ktorý môže značne ovplyvniť dynamiku kurzu a stabilitu celého finančného systému. Samozrejme, keď je systém uzavretý, dá sa lepšie riadiť,” povedal Sušin.
V Národnej banke Číny, ktorá hrá úlohu centrálnej banky v krajine, si tieto riziká uvedomujú a vidia nutnosť niektorých zmien.
“Musíme vytvoriť dôveru k aktívam v Juana ako zo strany domácich, tak aj zahraničných investorov a súčasne predísť finančným rizikám, spojeným s vydaním meny na globálnejšej úroveň. To vyžiada prevedenie rôznych skoordinovaných finančných reforiem,” poznamenal vedúci oddelenia výskumu a štatistiky Národnej banky Číny Shen Sun-chen.