Jozef Vozár: Zrušenie Mečiarových amnestií by nastolilo elementárnu spravodlivosť

Bratislava 30. januára (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Najhlavnejší dôvod na zrušenie Mečiarových amnestií je nastolenie elementárnej spravodlivosti a práva. Uviedol to Jozef Vozár, riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, jeden zo signatárov vyhlásenia, v ktorom sa viacerí právnici zhodli na tom, že zrušenie amnestií vydaných bývalým predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom formou ústavného zákona, je legitímne.

Vozár upozornil, že za takmer 20 rokov od vyhlásenia amnestií nebolo na Slovensku väčšieho porušenia a zneužitie práva. “Myslím si, že je to aj výstraha do budúcnosti pre všetkých takých politikov, ktorí by chceli touto cestou ísť, že demokratické inštitúcie sa dokážu vysporiadať aj s takým zneužitím práva, ako to bolo v prípade Mečiarových amnestií,” zhrnul dnes na pôde Súdnej rady SR možný prínos ich zrušenia.

Medzi podpísanými pod vyhlásením sú sudcovia Najvyššieho súdu SR, bývalý predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ján Mazák, bývalí sudcovia ÚS, sudca Súdneho dvora EÚ Daniel Šváby, bývalý zástupca SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Peter Vršanský, ale i právnik Peter Kubina. Vznik vyhlásenia vysvetlil ako snahu uspokojiť hlasy požadujúce, aby sa k téme vyjadrili uznávané kapacity z oblasti ústavného a trestného práva.

“Ak toto niekomu doteraz chýbalo alebo mal pochybnosti o tom, že ani medzi právnikmi nie je jednota alebo aspoň prevažný názor, tak snáď by toto mohlo pomôcť,” uviedol Kubina. Podľa Vozára sa iniciátori vyhlásenia stretávali prevažne s ochotou kolegov text podporiť. “Boli aj ľudia, ktorí sa neozvali. Nepovedali, že nechcú, ale jednoducho neodpovedali. Väčšina oslovených však odpísala a súhlasila,” ozrejmil.

Špecifikom Mečiarových amnestií podľa Kubinu je, že boli udelené na činy, ktoré podľa verejne dostupných zdrojov mali byť spôsobilé naplniť skutkovú podstatu trestných činov podľa vtedy platných zákonov. “Po druhé, boli z nich podozriví predstavitelia štátnej moci a po tretie to boli predstavitelia tej istej politickej reprezentácie, ktorá na to udelila amnestiu prostredníctvom vtedy zastupujúceho prezidenta,” zhrnul.

Kubina zároveň uviedol, že otázkou amnestií sa nemôže zaoberať Ústavný súd, ako to požadujú niektorí poslanci Národnej rady SR. Ten totiž nemá dostatok právomoci. “Ústavný súd nemôže preskúmavať ani rozhodnutia o amnestii a ich súlad s ústavou a zo zákona nemôže robiť ani preventívnu kontrolu ústavnosti,” vysvetlil.

Právnik sa neobáva precedensu, ktorý by vznikol zrušením Mečiarových amnestií. Naopak, by ho uvítal. “Precedens by to bol, chvalabohu. Keby nemal byť, tak by to o našej krajine vypovedalo veľa zlého,” vysvetlil s tým, že v každej krajine, kde k tomuto kroku pristúpili, to bol precedens. “A bol to precedens aj preto, lebo sa to už nikdy druhýkrát neopakovalo a nikto si už nedovolil také amnestie udeliť,” doplnil skúsenosti z krajín Južnej Ameriky, kde pristúpili k zrušeniu amnestií udelených vojenskými diktatúrami.

Zrušenie amnestií bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara je podľa signatárov podpísaných pod vyhlásením v právnom štáte legálnym a legitímnym prostriedkom, ktorého cieľom je plnenie si medzinárodných záväzkov SR, poskytnutie účinnej ochrany základným právam obetí amnestovaných skutkov a napokon aj zvýšenie autority a dôveryhodnosti presadzovania práva a spravodlivosti v SR.

Právnici sa zhodli, že v právnom štáte je možné a prípustné prekonať rozhodnutie ústavného súdu jedine zmenou ústavy alebo schválením ústavného zákona. Tento postup je podľa nich úplne legitímny a bol použitý opakovane aj v ústavnom systéme SR. Právnici si myslia, že ak sú podozriví zo spáchania mimoriadne závažnej trestnej činnosti už takmer 20 rokov vo výhode vďaka zneužitiu práva vo forme vydaných amnestií, “nastal čas, aby sme uprednostnili trvajúcu bolesť obetí a pozostalých po obetiach amnestovaných skutkov pred neoprávnenými očakávaniami podozrivých, že vydané amnestie im natrvalo zabezpečia beztrestnosť”.