Bratislava 20. marca 2020 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Spisovateľ Jozef Banáš v komentári na Facebooku pomenoval niekoľko zákonitostí, ktoré sa pravidelne opakujú pri zostavovaní novej vlády. Okrem toho Banáš spomenul to, ako vplývajú médiá na správanie ľudí v kríze, akou je napríklad tá súčasná koronavírusová
“Situácia s koronavírusom je vážna, zdá sa, že bude ešte vážnejšia, ale nazdávam sa, že vďaka vírusu začíname premýšľať, čo je v konečnom dôsledku skvelá správa.”
Napriek vážnosti stiuácie Jozefa Banáša pri diskusiách o víruse napadá jeden starý vtip. “Počas vizity na psychiatrii hovorí primár svojim kolegom: “Tento pacient tvrdí, že je nesmrteľný a našou úlohou je presvedčiť ho o opaku…” Napriek koronavírusu máme už aj novú vládu čo je, iste uznáte, dostatočný dôvod opäť prinášať ukážky z bestselleru “Idioti v politike”, nech sa popri vážnych veciach aj trochu zabavíme…” Píše na Facebooku Jozef Banáš.
Dodal, že vplyv masových médií môže mať niekedy devastačné dôsledky. Banáš zverejnil fotografiu predajne potravín v jednom nemenovanom meste po tom, keď občania na základe mediálnych informácií vykúpili doslova všetko, čo nebolo privarené.
Zároveň pridáva známy citát od Platóna: “Najlepšou vládou nie je vláda demokratická, ale vláda najmúdrejších.”
“Po vyhlásení výsledkov volieb poveruje prezident republiky predsedu víťaznej strany zostavením vlády. Poverený predseda sonduje, kto by bol ochotný s ním a s jeho stranou ísť do partie. Ak sa podarí zostaviť vládu na prvýkrát, je to bingo a takýto predseda je šťastný. Ak sa to nepodarí, prezident poverí ďalšieho v poradí a tak to pokračuje až dovtedy, kým sa nenájde taký predseda, s ktorým je ochotná ísť do partie nadpolovičná väčšina poslancov parlamentu.”
Keď takýto stav nastane, začína sa zostavovať vláda menovite. V živote predsedu vlády to podľa Banáša býva veselé obdobie, pretože číta životopisy budúcich členov vlády a usiluje sa presvedčiť predsedov koaličných strán, aby mu namiesto akademického maliara dali na post ministra stavebníctva aspoň murára. “Väčšinou má smolu, pretože ak by koaličná strana v ponuke svojich odborníkov murára mala, logicky by ho ponúkla hneď a nespôsobovala by predsedovi vlády problémy. Očividne ho však nemá, takže buď trvá na akademickom maliarovi, alebo ho vo výnimočnom prípade ponúkne za ministra kultúry a od strany, ktorej pripadol rezort kultúry žiada, aby murára ponúkla ona.”
Zvonka to podľa neho vyzerá tak, že rezorty sa rozdeľujú podľa toho, ktorá koaličná strana má na konkrétny rezort najlepších odborníkov. “Lenže to je iba zdanie, pretože rezorty sa rozdeľujú podľa toho, ktorá koaličná strana je drzejšia. Najdrzejšia strana si zvyčajne vybojuje najviac takzvaných silových rezortov, ktorými sú vnútro, spravodlivosť, financie, obrana a hospodárstvo.”
Podotýka, že hospodárstvo je silové len dovtedy, kým je ešte čo privatizovať. “Výhodou koaličnej vlády je, že sa do nej pomestí viac ľudí. Čím viac členov má koalícia, tým väčší je počet podpredsedov vlády a ministrov. Podobne platí, že čím vyšší je počet ministrov, tým vyšší je aj počet štátnych tajomníkov. Vlády môžu mať od osem ministrov (ako vo Švajčiarsku), až po tridsaťdva (ako v socialistickom Československu).”
“Pri zostavovaní vlády je potrebné prihliadať na nasledovné kritériá: ktorá strana má na ktorý rezort zálusk; kto čomu rozumie; ak patrí navrhovaný adept k najvyšším funkcionárom koaličnej strany a nemá rezort, vymenujú ho za podpredsedu vlády.
“Ak je navrhovaný adept priateľom predsedu a rozumie niečomu, čo nemá rezort, rezort sa vytvorí; ak ani jedna z koaličných strán nemá odborníka na existujúci rezort, existujúci rezort sa zruší. Táto možnosť je však dosť zriedkavá, pretože každá strana má spravidla akéhokoľvek odborníka na akýkoľvek rezort.
Banáš so svojim typickým nadhľadom dodáva, že podľa zvyklostí predseda vlády zvyčajne rozumie len jednému rezortu a trochu ho to trápi. “Nie však veľmi, pretože vie, že vo vláde sú aj takí, ktorí nerozumejú ani jednému.”