Podľa Zbořila moslimské enklávy v európskych mestách sú taktiež živnou pôdou pre islamský radikalizmus a predstavujú významnú hrozbu pre západnú bezpečnosť. “Európske NO-GO zóny sú vedľajším produktom desaťročia trvajúcich multikultúrnych politík, ktoré podporovali moslimských imigrantov k vytváraniu paralelných spoločností a zostávajú oddelené od svojich európskych hostiteľských krajín, pričom moslimov vedú skôr oddeleniu, ako aby sa do nich integrovali. Problémy v NO-GO zónach sú dobre zdokumentované, ale multikulturalisti a ich politickí korektní priaznivci vehementne popierajú, že existujú. Niektorí z nich sú teraz zapojení do spoločnej kampane zdiskreditovania a dokonca i umlčania tých, ktorí na tento problém upozorňujú,” píše v blogu Zbořil.

Zbořil uvádza ako príklad Carol Matlackovú, americkú spisovateľku pre BusinessWeek, ktorá nedávno napísala príbeh s názvom: “Vyvrátenie mýtov o zónach iba pre moslimov vo veľkých európskych mestách”, v ktorom tvrdí, že NO-GO zóny nie sú nič viac než “mestskými legendami” a že sú dokázateľne nepravdivé. “Nakoniec sa potom i vysmieva tým, ktorí s ňou nesúhlasia. Americká káblová televízia kanál Fox News rovnako vydala najmenej štyri ospravedlnenia pre odkazovanie sa na moslimské NO-GO zóny v Európe, potom, čo jeden komentátor chybne uviedol, že celé mesto Birmingham v Anglicku je moslimské. Keby ale proste povedal, že “časti” Birminghamu sú moslimské, vyjadril by sa správne. Navzdory týmto politicky korektným popieraniam moslimských NO-GO zón sú dobre známe fakty o živote v mnohých častiach Európy,” tvrdí Zbořil.

Ďalej teda bude nasledovať prvý text zo “série pokračovaní”, ktorý bude dokumentovať realitu európskych NO-GO zón. “Séria začína zameraním sa na Francúzsko a poskytuje stručný súhrn len niekoľko z doslova tisícov odkazov na francúzske NO-GO zóny z akademických, policajných, mediálnych a vládnych zdrojov, ktoré sa dajú ľahko nájsť na internete hľadaním v Google. Fabrice Balanche, známy francúzsky islamský akademik, ktorý učí na univerzite v Lyone, nedávno pre Radio Television Suisse uviedol: “Máte územia vo Francúzsku, ako Roubaix alebo severné Marseille, kam polícia nevkročí a kde štátne autority celkom chýbajú, kde boli vytvorené mini-islamské štáty,” cituje Balanchea Zbořil.

Rovnako sa Zbořil opiera i o tvrdenia Francúzskeho spisovateľa a politického novinára Érica Zemmoura. “Éric Zemmour nedávno povedal pre BFM TV: “Dnes sú vo Francúzsku miesta a to hlavne na predmestiach, ktoré nie sú skutočným Francúzskom. Salafistickí islamisti islamizovali niekoľko štvrtí a niektoré predmestia. V týchto štvrtiach, to nie je Francúzsko… to je islamská republika.” V samotnom rozhovore, Zemmour – ktorého posledná kniha má názov “Francúzska samovražda”, povedal, že multikulturalizmus a nadvláda politicky korektných rečí ničia krajinu. Francúzsky politik Franck Guiot napísal, že časti Évry, mestečka na južnom predmestí Paríža, sú NO-GO zónami, kam policajné sily nechodia pretože sa boja, že budú napadnuté. Povedal, že politici snažiaci sa udržať “sociálny zmier” zakázali polícii používať svoje zbrane k vlastnej obrane,” opiera sa o tvrdenia Francka Guiota Zbořil.

“Socialistický starosta mesta Amiens Gilles Demailly, hovoril o mestskej časti Fafet-Brossolette ako o NO-GO zóne, kde “si už nemôžete objednať pizzu alebo lekára, ktorý by prišiel k vám domov.” Európa 1, jedna z popredných televízii vo Francúzsku, uviedla Marseille ako NO-GO zónu, potom, čo vláda bola nútená nasadiť poriadkové jednotky, známe ako CRS, ktoré by čelili bojujúcim moslimským gangom v meste. Francúzske ministerstvo vnútra uviedlo, že sa snaží o “znovu-dobitie” 184 km2 Marseille, ktoré prešli pod kontrolu moslimských gangov. Francúzsky denník Le Figaro uviedol, že centrálny Perpignan je “naozajstnou NO-GO zónou”, kde “agresia, antisociálne chovanie, obchod s drogami, moslimský komunalizmus, rasové napätie a kmeňové násilie” nútia ne-moslimov, aby sa odsťahovali. Le Figaro taktiež viedol, že Les Izards, mestská časť Toulouse bola NO-GO zónou, kde arabské gangy obchodovali s drogami a vládli v uliciach v atmosfére strachu. Nezávisle na tom Le Figaro oznámilo, že veľké množstvo automatických útočných pušiek je v obehu vo francúzskych NO-GO zónach. “Za pár stoviek dolárov si môžete kúpiť kalašnikov,” cituje politológa Sebastiana Rochea, Zbořil a dodava: “Za cenu iPhone!”

Zbořil sa tentokrát opiera o noviny France Soir, ktoré zverejnili výsledky prieskumu ukazujúceho, že takmer 60% francúzskych občanov je pre nasadenie armády v problémových predmestiach, aby obnovila poriadok. “Noviny Le Parisien označili časti Grigny, mestečka na južnom predmestí Paríža, “zónou bezprávia”, ktoré vytvárajú dobre organizované moslimské gangy, ich členovia veria, že sú “pánmi sveta”. Týždenník Le Point publikoval reportáž o špirálovitom rozširovaní moslimského bezprávia v meste Grenoble. Francúzsky časopis L’Obs (predtým známy ako Le Nouvel Observateur) oznámil zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Roubaix, mestečku v severnom Francúzsku, ktoré sa nachádza v blízkosti hraníc s Belgickom. Časopis uviedol, že miestni občania sú “vyhostení vo svojej vlastnej krajine” a chcú vytvárať vlastnú milíciu pre obnovenie poriadku, pretože polícia sa bojí konfrontácie s moslimskými gangmi,” citoval francúzske noviny Zbořil.

A ďalej cituje francúzsky časopis: “V auguste 2014 francúzsky časopis Valeurs Actuelles (súčasné hodnoty) oznámil, že “Francúzsko má viac než 750 oblastí bezprávia”, kde už neplatia zákony Francúzskej republiky. Pod titulkom “Peklo vo Francúzsku” časopis uviedol, že mnohé časti Francúzska zažívajú “diktatúru lúzy”, kde políciu “víta mínometná paľba” a je “nútená pred streľbou ustúpiť.” Ďalej Valeurs Actuelles informoval o bezpráví v mestečku Trappes nachádzajúcom sa na západnom predmestí Paríža, kde radikálny islam a endemický zločin ide ruka v ruke. “Kriminálnici sú islamskými fundamentalistami zapájaní do alternatívnej spoločnosti, ktorá pretrháva väzby s  Francúzskou republikou,” tvrdí miestny policajný veliteľ Mohammed Duhan. Nedoporučuje sa tam chodiť a dodáva: “Budete spozorovaní tzv. šoférmi (hliadkami obchodníkov s drogami) a budete okradnutí a zbití.” Valeurs Actuelles taktiež informoval o NO-GO zónach v Nantes, Tours a Orléans, ktoré sa premenili v “bojové pole”, kde niekoľko zostávajúcich rodených francúzskych odporcov čelí “moslimskému komunalizmu, miznutiu svojich kultúrnych odkazov a bezuzdnému zločinu,” cituje v blogu Zbořil.

V ďalšej časti sa Zbořil zameral na dokumentárny film: “V 20-minutovom dokumente o NO-GO zóne v Clichy Montfermeil, na predmestí Paríža je asi v 3 minúte filmu ukázané, čo sa stane, keď francúzska polícia vstúpi do tohoto priestoru. Ďalej sa tu dá vidieť 1,5 hodinový dokument, produkovaný francúzskou TF1 o moslimských gangoch v parížskych NO-GO zónach. 50-minutový dokument, produkovaný francúzskym TV3 o NO-GO zónach Clos Saint-Lazare v severnej časti Paríža. 45-minutový dokument o NO-GO zónach v Marseille. 4-minutové video o najnebezpečnejších štvrtiach vo Francúzsku v roku 2014. 3,5-minutové video o najnebezpečnejších štvrtiach v širšej metropolitnej oblasti Paríža. 2-minutové video z NO-GO zóny v Lille. 5-minutové video o živote na predmestí Lyonu. V dokumente ruskej televízie (Rusko-1) o NO-GO zónach Paríža moderátor hovorí: “Sme v Paríži v štvrti Barbès, len pár minút od známeho Montmartru. Nájdenie Európana v týchto miestach je takmer Mission Impossible. Niektoré parížske ulice pripomínajú orientálny bazár…” a pokračuje: “Parížske predmestia sa stali trestnými ghetty, kam sa ani polícia neodváži vstúpiť.” Skryté kamery zaznamenali rozšírenie bezprávia a obchod s drogami v tejto oblasti,” napísal Zbořil.

Zameral sa i na výskumnú správu, ktorá dokumentuje desiatky francúzskych štvrtí: “120 stránková výskumná správa s názvom “NO-GO zóny vo Francúzskej republike: Mýtus alebo realita” dokumentuje desiatky francúzskych štvrtí, “kde polícia i strážnici nemôžu presadzovať právo francúzskej republiky alebo dokonca do nich vstúpiť, aby neriskovali konfrontáciu, výstrely alebo dokonca smrteľné prestrelky.” Niektoré z najznámejších oblastí NO-GO zón vo Francúzsku sa nachádzajú v oblasti Seine-Saint-Denis, na severovýchodnom predmesti Paríža, ktorá má jednu z najvyšších koncentrácií moslimov vo Francúzsku. Oblasť je domovom asi 600 tisíc moslimov (predovšetkým zo severnej a západnej Afriky) z celkového počtu 1,4 milióna obyvateľov. Seine-Saint-Denis je rozdelený na 40 správnych obvodov nazývaných komuny (mestské štvrte), z toho 36 z nich je na oficiálnom zozname francúzskej vlády tzv. “citlivých mestských zón” (ZUS). Seine-Saint-Denis (taktiež lokálne známe ako “deväťdesiat tri” alebo “deväť tri” vďaka prvým dvom čísliciam PSČ pre toto predmestie) má jednu z najväčších mier nezamestnanosti vo Francúzsku; viac než 40% miestnych do 25 rokov veku je bez práce. Táto oblasť je sužovaná obchodom s drogami a je jednou z najvyššou mierov násilných trestných činov vo Francúzsku. V októbri 2011, zistila 2200 stránková vládna správa “Banlieue de la République” (Predmestie republiky), že sa Seine-Saint-Denis a ďalšie parížske predmestia sa stávajú “oddelenými islamskými spoločnosťami” odrezanými od francúzskeho štátu a kde islamské právo šaría rýchlo nahrádza francúzske občianske právo. Správa hovorí, že moslimskí imigranti v stále sa zvyšujúcej miere odmietajú francúzske hodnoty a namiesto toho sa ponárajú do radikálneho islamu,” uviedol.

A ďalej Zbořil pokračuje: “Správa (ktorou bol poverený vplyvný francúzsky think-tank L’Institut Montaigne) bola v réžii Gillese Kepela, vysoko rešpektovaného politológa a odborníka na islam, spolu s piatimi ďalšími francúzskymi výskumníkmi. Autori správy ukázali, že Francúzsko – ktoré má teraz 6,5 milióna moslimov (najväčšia moslimská popolácia v Európskej únii) je na pokraji veľkej sociálnej explózii z dôvodu zlyhania  integrácie moslimov do francúzskej spoločnosti. Správa taktiež ukázala, ako sa problém zhoršuje vplyvom radikálnych moslimských kazateľov, ktorí podporujú sociálnu marginalizáciu moslimských prisťahovalcov s cieľom vytvorenia paralelnej islamskej spoločnosti vo Francúzsku, ktorá je ovládaná právom šaría. Výskum bol primárne prevedený v Seine-Saint-Denis mestskej časti Clichy-sous-Bois a Montfermeil, dvoch predmestiach, ktoré boli epicentrom moslimských nepokojov na jeseň roku 2005, keď davy moslimov zapálili viac než 9.000 áut. Správa popísala Seine-Saint-Denis ako “pustinu deindustrializace” a uviedla, že v niektorých oblastiach, “tretina obyvateľov mesta nemá francúzsku štátnu príslušnosť a mnohí miestni obyvatelia sú tlačení k islamskej identite,” cituje so správy Zbořil.

“Ďalším okresom Seine-Saint-Denis je Aubervilliers. Niekedy sa označuje ako jedno zo “stratených území Francúzskej republiky”, je to totiž v skutočnosti moslimské mesto, kde viac než 70% populácie tvoria moslimovia. Tri štvrtiny mladých ľudí do 18 rokov, v tejto mestskej štvrti sú cudzinci alebo Francúzi zahraničného pôvodu, predovšetkým zo severnej alebo subsaharskej Afriky. Francúzska polícia hovorí, že sa len zriedkakedy púšťa do niektorých z najnebezpečnejších častí tejto mestskej štvrte. Južná časť Aubervilliers je dobre známa kvôli svojej živej čínskej komunite prisťahovalcov spolu s ich veľkoobchodnými odevnými a textilnými skladmi a import-export nákupnými centrami. V auguste 2013 týždenník Marianne oznámil, že sa moslimskí imigranti cítia ponižovaní ekonomickou dynamikou Číňanov a začali obťažovať a útočiť na čínskych obchodníkov, ktorí sú stále častejšie cieľom lúpeží a vydierania. Situácia bola natoľko zlá, že čínsky veľvyslanec vo Francúzsku bol nútený danú oblasť navštíviť. V reakcii na to socialistický starosta Aubervilliers, Jacques Salvator, navrhol, že násilie by mohlo byť zastavené, keby sa čínske spoločnosti dohodli, že prijmú viacej Arabov a Afričanov. Číňania ale namietli, že moslimovia nepracujú tak tvrdo ako Číňania, že sú náročnejší, a že si príliš sťažujú. Potom, čo miestni úradníci, tvárou tvár rastúcemu moslimskému násiliu, odmietli jednať, Číňania hrozili “povolaním čínskej mafie” na svoju ochranu. Moslimovia reagovali zahájením petície, aby boli Číňania vykázaní z tejto oblasti,” uviedol Zbořil.

Ďalej uvádza, že v Aubervilliers tiež, ako v roku 2012 uviedol časopis Charlie Hebdo, radnica zaväzovala nemoslimských mužov, ktorí si chceli vziať moslimské ženy najskôr konvertovať na islam, i keď je Francúzsko zdanlivo sekulárnou republikou. “Jeden taký človek, Frédéric Gilbert, novinár, povedal: “Môžete konvertovať v každej mešite behom troch minút. Všetko, čo musíte urobiť, je opakovať s presvedčením a úprimnosťou túto vetu: Uznávam, že nie je boha okrem Alláha a že Mohammed je jeho prorokom” a Imám bude súhlasiť, že ste konvertovali na islam.” V príbehu s názvom “keď sa radničnými starostami stanú imánovia”, napísal Charlie Hebdo: “Inými slovami, Marocké právo je nadradené francúzskemu právu v prípadoch zmiešaných manželstiev a rovnaká situácia nastáva, pokiaľ ide o ďalšie bývalé francúzske kolónie, ako je Tunisko a Alžírsko a rovnako tak je to i s Egyptom.” Podľa denníku Le Parisien je prax “falošného konvertovania na islam rozšírená preto, že väčšina nemoslimských ženíchov dáva prednosť falošnému konvertovaniu než aby trpela “administratívnymi komplikáciami”, uviedol v blogu Zbořil.

Ďalej sa zameral na dokument uverejnený v Le Figaro: “V roku 2014, Le Figaro zverejnilo obsah dokumentov, ktoré unikli z prostredia tajných služieb o zavádzaní islamského práva šaría vo francúzskych školách v moslimských getách. 15-stránkový dokument obsahuje 70 konkrétnych príkladov, ako moslimskí radikáli prevzali zdanlivo sekulárne školy po celej krajine. V školách zaviedli: zahaľovanie na ihriskách, halal jedlo v bufete, chronické absencie (hraničiace s 90% v niektorých častiach Nîmes a Toulouse) behom náboženských slávností, tajné modlitby v telocvičniach či na chodbách. Správa podrobne popisuje, ako “sebaprehrásení mladí ochrancovia ortodoxie” obchádzajú zákon, prijatý v marci 2004 zakazujúci náboženské symboly vo francúzskych školách. V Marseille, riaditeľ gymnázia svedčil, že niektorí z jeho študentov sa modlia s takou vervou, že majú “modré čelá,” napísal Zbořil.

Zároveň odkazuje na videá: “Tu možno vzhliadnuť video ukazujúce radikálne islamské zhromaždenie v Saint-Denis. Video ukazujúce radikálnych moslimov v autobuse vykrikujúcich “Alláhu Akbar!”(Boh je veľký!). Sériu ôsmich videí dokumentujúcich moslimské pouličné modlitby v Paríži. (Modlitby v uliciach boli teraz postavené mimo zákon). Sériu 25 videí dokumentujúcich islamizáciu Francúzska.”

Podľa Zbořila v júli 2012 francúzska vláda oznámila plán znovu-presadenia štátnej kontroly nad 15-timi najznámejšími NO-GO zónami. “Okresy zamorené kriminalitou, ktoré Francúzske ministerstvo vnútra určilo ako prioritnými bezpečnostnými zónami (ZSP), sú silne moslimské časti miest Amiens, Aubervilliers, Avignon, Béziers, Bordeaux, Clermont-Ferrand, Grenoble, Lille, Lyon, Marseille, Montpellier, Mulhouse, Nantes, Nice, Paříž, Perpignan, Štrasburk, Toulouse a mnoho ďalších. Počet ZSP teraz dosahuje počet 64, pričom vydala ich kompletný zoznam,” uviedol.

Na záver sa Zbořil zameral na dokument maďarskej televízie: “momentálne je k dispozícii aj 13-minútový dokument maďarskej televízie o NO-GO zónach v Paríži, kde moderátor robí rozhovor s francúzskym reportérom o zločinoch v NO-GO zónach, ktorý sa volá Laurent Obertone a ktorý je autorom bestselleru s názvom “La France Orange Méchanique” (Francúzsko: Mechanický pomaranč). Vo svojej knihe, Obertone píše, že Francúzsko upadá do stavu krutosti a že skutočný rozsah trestnej činnosti a násilia v celej zemi je zámerne podhodnocovaný politicky korektnými médiami, vládou a políciou. V dokumente, Obertone uvádza: “Francúzske elity sa rozčúlili, keď [bývalý francúzský prezident Nicolas] Sarkozy označil [moslimských] imigrantov útočiacich na políciu za “dav”. Maďarský moderátor sa potom pýta: “Čo keby sme šli na predmestie?” Obertone odpovie: “Ja to nedoporučujem a ani my Francúzi sa tam neodvážime. Ale nikto o tom nehovorí na verejnosti samozrejme. Ani tí, ktorí hlásajú: “Nech žije multikulturalizmus” a “Paríž je úžasný!” sa neodvažujú vstupovať na predmestia,” uviedol na záver svoju blogu Josef Zbořil.