Yazídi sú samostatná etno-náboženská skupina, jedni z najstarších obyvateľov severnej Mezopotámie. V súčasnosti sú najviac zastúpení na Ninivských planinách a Sindžárskych horách v severnom Iraku, a v diaspore v Nemecku (podobne ako kresťanov z tejto oblasti aj yazídov už žije v zahraničí viac ako v ich pôvodných sídlach).
Majú samostatný jazyk – používajú buď dialekt ezdiki (kaukazskí yazídi), alebo špecifickú mutáciu kurdčtiny. Okrem toho zvyčajne všetci vedia aj arabsky (základný dorozumievací jazyk v danej oblasti).

Ich náboženstvo, tzv. Šarfadín, Yazdanizmus, alebo Kult anjelov stále nesie rysy klasických mezopotámskych náboženských predstáv typických pre starých Sumerov, Akkadov, Asýrcov a Babyloncov, ale bolo neskôr ovplyvnené aj Mitraizmom (slnečným monoteistickým kultom z dôb starého Ríma), kresťanstvom a islamom. V rámci svojho náboženstva sa ďalej delia podľa teologických rozdielov, podobne ako kresťanské denomicnácie (katolíci, protestanti, pravoslávni…).
Podľa yazídov má svet cyklickú povahu a je u nich prítomný aj koncept reinkarnácie (ten majú spoločný napr. s Alwaitmi, šiítskou sektou z ktorej pochádza aj sýrsky prezident Baššár al-Assad). V každom veľkom časovom cykle prichádzajú veľkí proroci, pričom jazídi veria, že prorok Ježiš aj kalif Alí boli jedni z týchto veľkých postáv.

Sú to monoteisti, veria v jediného Boha, ktorý ale zveril svet siedmim svätým bytostiam (niečo ako anjel), ktoré ho strážia pred siedmymi zlými bytosťami, z ktorých najväčší je Melek Taus, alebo Páví anjel, ktorý spravuje svet. Dopúšťa na ľudí dobré rovnako ako zlé, a sám nie je dokonalý, podľa jedného mýtu dokonca raz odpadol od pravej viery, bol uvrhnutý do pekelného ohňa, ale potom sa kajal, jeho slzy pokánia zahasili plamene jeho pekelného väzenia a Boh ho prijal naspäť.

Podobný mýtus používajú aj súfiovia – islamskí mystici – ktorých konzervatívni moslimovia považujú za heretikov, a Pávieho anjela označujú za diabla. Aj preto sa Islamský štát chová k jazídom tak kruto – považuje ich za uctievačov Iblísa (ekvivalent diabla v Islamskej tradícii), teda satanistov, ktorí nemajú nárok ani na také zaobchádzanie, na aké majú právo kresťania a židia ako Ľud knihy (teda právo na konverziu alebo platenia náboženskej dane za tolerovanie).
Jazídi sú kvôli svojej viere perzekuovaní svojim okolím dlhodobo – podľa ich vlastného počítania bol sindžársky masaker 77. genocídou v ich dejinách.
Najposvätnejšie miesto je pre yazídov svätyňa v dedinke Lališ na pol ceste medzi Erbilom a Dohukom v severnom Iraku. Podľa legendy je to prvé miesto, ktoré bolo stvorené pri stvorení sveta. V danej svätyni sú pochované veľké postavy jazídskej náboženskej histórie a pramení tam Biely prameň, ktorý má moc očisťovať a kúpeľ v ňom sa používa napr. aj na prijímanie yazídiek unesených a slúžiacich ako sexuálne otrokyne Islamského štátu naspäť do yazídskej komunity.
Anton Frič
Článok pôvodne vyšiel na blogu autora
Fotogaléria:
Pôvodný článok si môžete prečítať na blogu autora TU.


























