Môj profil 
Predplatné
V súvislosti s klesajúcimi cenami ropy, ústretovou menovou politikou a pomerne slabou vonkajšou hodnotou eura bolo tento rok hospodárske oživenie odolné a rozšírené vo všetkých členských štátoch. Jeho tempo je však stále pomalé.
EK upozornila, že vplyv pozitívnych faktorov sa stiera, lebo sa objavujú nové výzvy v podobe spomalenia rozvíjajúcich sa trhov a globálneho obchodu a pretrvávajúceho geopolitického napätia. Očakáva sa, že prostredníctvom iných faktorov, ako sú lepšie výsledky v oblasti zamestnanosti, ktoré podporujú reálny disponibilný príjem, jednoduchšie úverové podmienky, pokrok v oblasti znižovania finančnej zadlženosti a vyššie investície, bude tempo rastu odolávať výzvam v rokoch 2016 a 2017.
V eurozóne sa predpokladá rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2015 o 1,6 %, v roku 2016 stúpne na 1,8 % a v roku 2017 na 1,9 %. V EÚ ako celku sa očakáva, že reálny HDP sa zvýši z 1,9 % v tomto roku na 2,0 % v roku 2016 a na 2,1 % v roku 2017.
V odhadoch ekonomického rastu členských krajín EÚ a eurozóny Slovenská republika obsadila popredné pozície a dostala sa nad priemer eurozóny a EÚ. Z hľadiska rastu HDP v končiacom sa roku by SR (3,2 %) mala obsadiť 3. miesto v 19-člennej eurozóne a šieste miesto v 28-člennej EÚ. V eurozóne vyšší ekonomický rast by mali mať Írsko (6 %) a Malta (4,3 %), mimo eurozóny sú to Česká republika (4,3 %) a Poľsko i Rumunsko (3,5 %).
V roku 2016 by SR (2,9 %) mala klesnúť o pár priečok na 5. miesto v eurozóne, keď vyšší rast budú mať Írsko, Malta, Luxembursko a Lotyšsko, a na 7. priečku v EÚ, kde vyšší rast ako Slováci by mali mať Rumuni a Poliaci.
V roku 2017 sa Slováci (3,3 %) podľa prognóz EK dostanú na 2. pozíciu v eurozóne hneď po Írsku (3,5 %) a na celkovú 4. priečku v EÚ po uvedenom Írsku, ďalej Rumunsku (3,6 %) a Poľsku (3,5 %).
“Európska ekonomika zostáva na oživujúcom kurze. Pre rok 2016 vidíme rast a pokles nezamestnanosti a fiškálnych deficitov. Napriek tomu ekonomické zlepšenie ešte stále nie je rovnomerne rozmiestnené, najmä v eurozóne nedochádza dostatočne rýchlo ku konvergencii,” konštatoval Moscovici pred novinármi.
Komisár dodal, že veľké problémy pretrvávajú. Sú nimi nedostatočné investície, ekonomické štruktúry brzdiace rast a tvorbu zamestnanosti, ako aj vysoká úroveň súkromného a verejného dlhu.
Trh práce sa má naďalej posilňovať, aj keď pomalým a nerovnomerným tempom v jednotlivých členských štátoch. V ťažko zasiahnutých krajinách, ktoré zaviedli reformy trhu práce, by však malo dôjsť k ďalšiemu zvýšeniu rastu zamestnanosti.
V eurozóne sa očakáva, že miera zamestnanosti v tomto a budúcom roku vzrastie o 0,9 % a v roku 2017 sa zvýši na 1 %. V EÚ by sa zamestnanosť v tomto roku mala zvýšiť o 1 % a v rokoch 2016 a 2017 o 0,9 %. Celkovo sa predpokladá, že nezamestnanosť bude klesať len pozvoľne a so značnými rozdielmi medzi jednotlivými štátmi. Podľa prognóz nezamestnanosť v eurozóne klesne z 11 % v tomto roku na 10,6 % v budúcom roku a na 10,3 % v roku 2017, zatiaľ čo v EÚ ako celku z prognózy vyplýva pokles z 9,5 % v tomto roku na 9,2 % v roku 2016 a na 8,9 % v roku 2017.
Slovensko tento rok s mierou nezamestnanosti 11,6 % je na 6. priečke v eurozóne a 7. priečke v EÚ, podobná situácia by mala byť aj na budúci rok, avšak v roku 2017 bude SR (9,6 %) už “len” 7. najhoršou krajinou eurozóny z hľadiska nezamestnanosti (8. v rámci EÚ). Najvyššia miera nezamestnanosti (nad 20 %) je a zostane v Grécku a Španielsku, z krajín eurozóny trápi ešte Cyprus, Portugalsko, Taliansko a Francúzsko. Mimo krajín eurozóny s vysokou nezamestnanosťou (16,2 % v roku 2015) bojujú najmä Chorvátsko a Bulharsko (približne 10 %).
.jpg)
.JPG)
