Je správne odmeniť za vysvedčenie finančným darom? Akú špirálu môže spustiť trest? Odpovedal psychológ Jiří Dan

Slovensko/Česká republika 30. júna 2017 (HSP/Foto: TASR – Roman Hanc, JD)

Dnes prinesú deti domov vysvedčenie, ktoré je ich ohodnotením a odmenou za polročnú “prácu” nielen na vyučovaní, ale aj za ich domácu prípravu. Niektorí rodičia prejavia radosť a hrdosť na svoje deti, ale sú aj takí, ktorí so známkami svojho potomka spokojní nebudú.

Ako postupovať, ak vás dieťa “negatívne” prekvapí svojim vysvedčením? Zapôsobia tresty výchovne alebo spustia špirálu negatívnych následkov? A čo dary, je správne dávať deťom finančnú odmenu za ich známky? Na tieto a ďalšie otázky týkajúce sa koncoročného hodnotenia školských výsledkov sme sa opýtali českého psychológa pôsobiaceho na Katolíckej univerzite v Ružomberku, docenta Jiřího Dana.

Ako by mali rodičia postupovať ak dieťa prinesie domov vysvedčenie, s  ktorým nie sú spokojní?

Pre všetkých rodičov platí, že by sa mali zaujímať o vzdelávanie svojich detí, mali by sa s nimi podeliť o radosť z novo získaných vedomostí a zručností. Mali by v priebehu celého školského roka sledovať pokroky dieťaťa a známky. Bolo by zlým vysvedčením pre rodičov, v niektorých prípadoch aj pre školu, keby známky na vysvedčení boli veľkým prekvapením. Mierne príjemné prekvapenie je samozrejme vítané.

V svojej praxi psychológa venujúceho sa deťom s neprospechom som spoznal rodičov, ktorí vedeli, že škola je založená na princípe výkonu, prijali vysvetlenie, že deti sa v predpokladoch k školskému výkonu líšia a mali realistický náhľad na nižšie školské výkony svojho dieťaťa a zodpovedajúcu „horšiu“ klasifikáciu. Spoločne sme potom hľadali pre dieťa správnu úroveň nárokov na zvládanie čítania, písania, matematiky a ostatných predmetov. Pretože len vtedy môže byť dieťa šťastné, ak je vzdelávané v prostredí nárokov, ktoré zodpovedajú jeho možnostiam. Vzdelávanie detí so zníženými predpokladmi predstavuje pre rodičov často veľkú výzvu a veľkú záťaž. Preto o týchto rodičoch a učiteľoch týchto detí budeme hovoriť skôr, ako prejdeme k jednoduchším témam. Nechajme stranou rodičov, dieťa ktorých v škole neprospieva, ktorí sa však o jeho vzdelávanie a výsledky na vysvedčení nezaujímajú. Takíto rodičia určite portál Hlavné správy nečítajú.

Rodičia by mali mať do určitej miery realistický náhľad na možnosti vzdelávania dieťaťa a realistické očakávania klasifikácie na vysvedčení. Skúsení učitelia im v tom spravodlivou klasifikáciou pomáhajú. Rodičia tiež môžu navštíviť centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde psychológ posúdi možnosti dieťaťa, jeho silné a slabé stránky. Mali by tak urobiť skôr, než začnú pri pohľade na vysvedčenie pred dieťaťom kritizovať učiteľov alebo školský systém, skôr než si začnú odpovedať na otázky „po kom to dieťa je“ alebo sa uchýlia k telesným trestom.

Môže vzťah učiteľ žiak pozitívne alebo negatívne  ovplyvniť známky na  vysvedčení?

Vzťah učiteľ žiak môže ovplyvniť vzťah žiaka k škole a následne jeho motiváciu k školským výkonom a známky na vysvedčení. Vo verejných diskusiách prevažuje názor, že kvalitu vzťahu učiteľ – žiak určuje predovšetkým učiteľ. Nie je to tak, tento vzťah je ovplyvnený osobnosťou učiteľa, aj žiaka. Na konci školského roka je potrebné slovenských učiteľov pochváliť a poďakovať sa im. Slovenské školstvo ako celok je v dobrej kondícii, samozrejme vždy je možné niečo zlepšiť. Kto tvrdí opak, robí tak buď z nevedomosti alebo za peniaze, to platí aj pre kritikov prichádzajúcich zvonku.

Aké faktory môžu ovplyvniť zhoršenie koncoročných známok v porovnaní s  polročnými?

Známky odrážajú školskú výkonnosť žiaka a študenta. Veľa faktorov vedie k zhoršeniu hodnotenia na konci roka. V jednom výskume zlepšovania žiakov 2. – 4. ročníka v čítaní sme zistili, že väčší vplyv ako nová metóda má ročné obdobie. Žiaci sa viac zlepšovali na jeseň ako na jar. Potvrdili sme tak starú pedagogickú skúsenosť, že „čo sa žiak nenaučí do Vianoc, už sa nenaučí“. K zhoršeniu výkonu na jar dochádza napríklad u niektorých psychosomatických ochorení, napr. u alergikov. Musíme si preto pripomenúť múdrosť Jána Amosa Komenského, ktorý bol historicky prvý, kto presadzoval prázdniny do kalendárneho roka.

Je vysvedčenie dieťaťa zároveň vysvedčením rodiča?

Niektorí politológovia prichádzajú s myšlienkou, že rozdelenie politických strán a ich programov na osi pravicové – ľavicové už neplatí. V oblasti vzdelávania však môžeme zreteľne vidieť diametrálne rozdiely. Ľavicový politický pohľad považuje školu za hlavného garanta vzdelávania: výsledky závisia od školy, od zručnosti učiteľa. Oproti tomu pravicový pohľad vidí v domácej príprave na vyučovanie významný prvok v živote rodiny, rodina je významným prostredím, v ktorom si dieťa buduje návyky dodržovania disciplíny. Ľavicovo orientovaní rodičia by teda odpovedali, že vysvedčenie dieťaťa je vysvedčením školy. Krajnou podobou ľavicového školstva by bola celotýždenná základná škola, krajnú pozíciu pravicového pohľadu predstavuje domáce vzdelávanie. Tým by sme sa však v podmienkach Slovenskej republiky vrátili pred rok 1777, resp. 1806, čo sú roky keď bola zavedená všeobecná povinnosť vzdelávať sa.

Aký je váš postoj k trestom za vysvedčenie?

Rodičia, ktorí prichádzajú do poradenských zariadení si myslia, že im psychológovia budú zakazovať trestanie detí. Nie je to tak. O zákaze trestania hovoria rôzni aktivisti, psychológovia však tresty nezakazujú, ale spochybňujú ich účelnosť. 90% trestov je udelených za to, že dieťa niečo neúmyselne rozbije (hrnček, tanier). Dieťa by malo byť potrestané za zlomyseľnosť. To je slovko, ktorému rozumie rodič so základným aj vysokoškolským vzdelaním. Je zhoršená klasifikácia dieťaťa na vysvedčení prejavom jeho zlomyseľnosti? Nie je. Preto by za vysvedčenie nemalo byť dieťa trestané.

Aké správania môže následne u dieťaťa vyvolať trest?

Všeobecne platí, že niektoré deti by vôbec nemali byť trestané, aj za cenu určitej „nevychovanosti“, pretože trest by poškodil ich ďalší osobnostný a školský vývoj. Nemali by byť trestané napr. úzkostné deti, deti so zníženými predpokladmi k vzdelávaniu za horšie známky atď. Trest môže mať veľa rôznych následkov, väčšinou škodlivých, ale môže tiež eliminovať nežiaduce správanie, teda vyššie uvedenú zlomyseľnosť, alebo ešte pripomeniem agresivitu (agresívny súrodenec môže poškodiť vývoj jeho súrodenca).

A čo odmeny? Majú rodičia odmeňovať svoje deti za vysvedčenie, s ktorým sú spokojní? Ak áno, aké dary sú vhodné?

Študenti humanitných odborov sa učia, že odmena je efektívnejšia ako trest, pretože dieťaťu hovorí, aké konkrétne správanie je žiaduce. Pokiaľ rodičia chápu vysvedčenie ako ohodnotenie spoločného úsilia, mali by byť odmenení rodičia aj deti, napr. zmenou prostredia na dovolenke.

Čo si myslíte o finančných daroch? Mali by ich rodičia dávať svojim deťom?

Dieťa musí mať vreckové primerané jeho veku. Finančný dar si viem predstaviť v situácii, keď si dieťa darovaný obnos usporí v rámci rituálu a na konci školského roka ukáže svojim rodičom a prarodičom, koľko si nasporilo. Veľa dospievajúcich sa prácou podieľa na chode domácnosti, pracuje v záhrade, pomáha pri budovaní nehnuteľnosti. Za túto činnosť – samozrejme vykonávanú mimo vyučovania – môžu dostať finančnú odmenu, ktorú by som nenazýval darom.

O rakúskom učencovi Friedrichovi August von Hayekovi sa píše, že mal v škole slabý prospech. Do akej miery sú teda dôležité známky v škole  pre budúci úspech dieťaťa?

K zdieľanej skúsenosti odbornej komunity psychológov patrí rozpoznanie detí, ktoré sa až v 10 rokoch „prebudia“ k očakávanému „normálnemu“ školskému výkonu. V počiatočnej fáze dospievania odznieva väčšina neurotických prejavov zhoršujúcich školský výkon. Pri kvalitnej spolupráci školy a rodiny je možné v priebehu celej školskej dochádzky vytvárať optimálne podmienky pre školský vývoj dieťaťa a pohybovať sa pri hornej hranici možného.

Niektoré geniálne osobnosti s mimoriadnym nadaním v jednej oblasti platia za svoju výnimočnosť defektmi v oblasti iných schopností, ktoré však škola vyžaduje. Úroveň grafomotorických zručností sa na začiatku školskej dochádzky premieta do 3-4 klasifikovaných predmetov. Rodičia a škola by sa nemali previňovať neodôvodneným vyžadovaním školských výkonov vyžadujúcich rozumové predpoklady, ktoré v mnohých prípadoch dieťa nemá, a ubíjaním vlôh, ktoré v dieťati driemu, ale škola ich nevyžaduje.

Známky v škole sú však v postindustriálnej spoločnosti dôležité pre budúce začlenenie do spoločnosti. Dlhodobé výskumu ukazujú, že školské výkony žiaka vyjadrené v školských známkach rozhodujú do určitej miery o jeho sociálnej pozícii v dospelosti.

Doc. PhDr. Jiří Dan, CSc., je podpredsedom Asociácie poradenských psychológov Českej republiky a zároveň pôsobí na Katedre psychológie, Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Je členom vedeckej rady Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. V rokoch 1991-2010 vykonával komplexné psychologické vyšetrenia uchádzačov o prijatie na pozície justičných a právnych čakateľov, súdnych exekútorov, uchádzačov o vymenovanie za sudcu a prokurátora. V súčasnosti vykonáva psychologické vyšetrenia uchádzačov o prijatie na neakademické pozície v rámci verejnej vysokej školy.