Je potrebné teraz rokovať s Američanmi?

Michail Ošerov si na portáli Politikus kladie otázku, či má význam komunikovať s Američanmi, ktorým nemožno dôverovať.

Prednedávnom sa americký prezident Donald Trump, známy svojimi nesystémovými a nepredvídateľnými krokmi, znova dostal pod tlak americkej protitrumpovskej elity a výsledkom je skutočnosť, že dnes ho tieto elity ešte viac kontrolujú a riadia. V čase boja o prezidentské kreslo Donald Trump svojimi názormi o tom, že USA by mali prestať byť svetovým žandárom vo svete, mali by sa sústrediť na zlepšenie svojej katastrofálnej ekonomickej situácie a takisto by Američania mali zmeniť svoje vzťahy k Rusku, vydráždil obamovsko-clintonovské elity a za nimi stojace korporácie, ktoré sa nechcú vzdať možnosti parazitovania na úkor celého sveta.

Ako je všeobecne známe, Donald Trump od počiatkov svojho pôsobenia v Bielom Dome musí čeliť nevyberaným útokom protitrumpovských elít. Došlo k niekoľkým pokusom v americkom Kongrese a Senáte odstrániť Trumpa, pričom v boji proti Trumpovi sa spojili predstavitelia Demokratov i Republikánov. Takéto spojenectvo je pre amerického prezidenta veľmi nebezpečné, neustále hrozí, že aktivity protitrumpovských elít vyústia do impeachmentu voči Donaldovi Trumpovi.

Našťastie primitivizmus protitrumpovských kruhov, ktoré nástoja na presadzovaní ekonomických i finančných sankcií proti Rusku priviedol ruské elity k totálnej strate ilúzii o západných partneroch. Rusi pochopili, že so “západnými partnermi” nie je možné nájsť zmysluplnú reč a zábavne pôsobí aj skutočnosť, že terčom sankcií sa stali aj oligarchovia typu Abramoviča a Deripasku, ktorí počas celej svojej existencie servilne plnili všetky americké príkazy. Ruskí oligarchovia typu Abramoviča a Deripasku boli Američanmi samozrejme potrestaní za to, že sa podľa Američanov neangažovali dostatočne v prípravách na ruský majdan a v boji proti Putinovi. Pravdou je, že proamerickí ruskí oligarchovia sa v boji proti Putinovi angažovali, Putin však je súper, ktorý výrazne prevyšuje ich možnosti.

Žiaľ z druhej strany musíme konštatovať, že ruské kroky voči Američanom sú často polovičaté. Rusko stále pokračuje v investovaní do dolárových aktív, vrátane amerických cenných papierov, ktoré začínajú byť vhodné akurát tak na toaletné použitie. Rusko pokračuje aj v obchodovaní s použitím USD, pričom razantnejší prechod k euru, alebo iným valutám by bol určite pre Rusko výhodnejší.

Priamy stret záujmov Ruska a USA v poslednom desaťročí nastal v dvoch regiónoch – na Ukrajine a na Blízkom východe. Američania iniciovali štátny prevrat na Ukrajine a cez súčasné politické elity vedú hybridnú vojnu voči Rusku. Americký vplyv na Ukrajine sa zvyšuje, Američania dali do pohybu propagandistickú mašinériu, cieľom ktorej je spraviť z Ukrajincov totálnych nepriateľov Ruska a vrhnúť Ukrajincov ako svoju zástupnú armádu do boja proti Rusku.

Američanmi riadený štátny prevrat, pri ktorom sa nezákonným spôsobom dostala k moci súčasná kyjevská chunta, prinútili Rusov brániť svoje národné záujmy. Cieľom Američanov bolo obsadenie Krymu a premena tohto polostrova na nepotopiteľnú americkú lietadlovú loď, ktorá by ohrozovala celý juh Ruska. Rusko však úspešne prekazilo americké plány, Američanom sa Krym obsadiť nepodarilo a následne obyvatelia Kryma v legitímnom referende vyjadrili svoje rozhodnutie nezostať vo zväzku s Ukrajinou, kde sa do popredia dostávajú čoraz radikálnejšie neobanderovské zoskupenia a kde sa zhoršuje ekonomická situácia. Obyvatelia Krymu dali prednosť Rusku a preto sa stali súčasťou Ruska. V prípade Krymu ide o legitímne riešenie obyvateľov, na rozdiel od Kosova, ktorého vznik iniciovali Američania a v čele ktorého stoja Američanmi podporované albánsko-kosovské politické kreatúry podozrivé zo spáchania zločinov genocídy srbského obyvateľstva, nezákonného obchodu s ľudskými orgánmi a obchodu s narkotikami.

Rusko takisto podporilo výzbrojou obyvateľov východnej Ukrajiny, ktorí odmietli Američanmi riadený prevrat v Kyjeve. Namiesto politického dialógu kyjevská banda na americký príkaz poslušne nasadila proti vlastným obyvateľom príslušníkov “dobrovoľníckych bataliónov”, ktorých členovia neskrývali svoje neonacistické a neobanderovské cítenie, mnohí z nich pochádzali z radov ukrajinského podsvetia a počas nasadenia na východe Ukrajiny sa smutne preslávili mučeniami, krádežami a vraždami  príslušníkov  ruskojazyčnej menšiny. Obyvatelia Donecka a Luhanska však dokázali ubrániť svoju samostatnosť a množstvo ukronacistov našlo v Donecku a Luhansku svoj hrob. Je len na škodu, že porážka ukrobataliónov pri Ilovajsku a Debaľceve sa nepretavila do ďalšieho úspešného postupu voči kyjevskému režimu. S americkou pomocou sa podarilo Kyjevu konsolidovať situáciu a dnes si kyjevská banda znova verí a provokuje na frontovej línii v Donecku.

Podobne aj na Blízkom východe Rusko v období 2011 – 2015 priamo Sýrii nepomohlo, napriek Asadovým prosbám. Sýria do roku 2015 osamotená odrážala útoky USA, Izraela, Turecka, Saudskej Arábie a arabských monarchií Perzského zálivu. Sýrii pomáhal len Irán a Hizballáh, ruská pomoc sa ohraničovala na dodávky vojenskej techniky, streliva, zbraní, ruskí inštruktori cvičili sýrskych štábnych dôstojníkov. Až keď sa ukázalo, že táto pomoc je nedostatočná a hrozí Asadov pád, vstúpili Rusko priamo do sýrskeho konfliktu. Výsledky sa dostavili takmer okamžite, likvidáciou veľkej časti americkej zástupnej armády ISIS a proamerických bánd sa tlak voči Asadovi znížil a Asad začal upevňovať svoje postavenie.

Rusko, Sýria a Irán dosiahli cenné úspechy v Sýrii a rovnako aj v Jemene, kde proiránski Houthiovia úspešne likvidujú saudský bojový potenciál. Američanom ostali Kurdi ako posledná zástupná armáda a na územiach pod kurdskou kontrolou Američania vybudovali niekoľko vojenských základní, z ktorých po dobrom neodídu. Nevadí, ak sa s nimi nedá dohodnúť po dobrom, odídu po zlom. Už sa začali guerillové útoky na amerických vojakov na území Sýrie a tieto útoky budú pokračovať. Čím viac Američanov umrie, tým skôr sa zvyšok zbalí a zo Sýrie utečie. Čím viac amerických hrobov pribudne, tým skôr sa priblíži dátum amerického odchodu zo Sýrie.

Pripravuje sa stretnutie ruského prezidenta Putina s americkým prezidentom Trumpom v Helsinkách. Obaja lídri budú rokovať o mnohých témach za zatvorenými dvermi, určite budú rokovať aj o Sýrii a Ukrajine. Američania sa pokúsia zafixovať momentálne pre nich výhodné status quo v Sýrii a na Ukrajine, Rusko bude musieť manévrovať. Dokiaľ však Američania neutečú zo Sýrie a Ukrajiny z dôvodu neprijateľných strát a finančných nákladov, rokovania s Američanmi nemajú väčší význam a mali by sa viesť v duchu “zdržiavania USA”. To čo Američania vyprovokovali v roku 2011 v Sýrii a v roku 2014 na Ukrajine sa im už našťastie čoraz viac vymyká spod kontroly a treba počkať, kým im to nevybuchne s plnou silou priamo do tváre.

Pred stretnutím Putina a Trumpa v Helsinkách navštívi Moskvu izraelský premiér Netanjahu. Izrael nezákonne okupuje Golanské výšiny a časť Sýrie, neustále útočí na sýrske územie. Formálne je Izrael a Sýria v stave vojny, Rusko sleduje vlastné záujmy a dosiaľ neposkytlo Asadovi modernejší systém PVO S-300. Napriek modernizovaným S-75 a S-200 ťahá sýrska PVO v súboji s izraelským letectvom a raketami za kratší koniec, pri útokoch Izraela umierajú sýrski a iránski vojaci i dôstojníci. Izrael si dáva samozrejme veľký pozor na to, aby neútočil v oblastiach, kde sa nachádzajú ruskí vojaci, no pokiaľ Rusko neučiní podobné kroky ako v roku 1983 ZSSR, kedy Sovieti dodali Sýrii moderné systémy PVO, Izrael zo svojimi útokmi neprestane. V roku 1983 museli Sýrčania zostreliť niekoľko izraelských a amerických bojových lietadiel, aby sa židovskí a americkí jastrabi umúdrili. Počet mŕtvych a zranených izraelských a amerických pilotov nakoniec jastrabov schladil a situácia sa stabilizovala. Žiaľ dnešné ruské politické elity nenašli dostatok politickej vôle, aby uskutočnili podobný krok ako v roku 1983 uskutočnili členovia sovietskeho Politbyra.

Izrael sa nechce vzdať nezákonne okupovaných území Golanských výšin a verí, že sa mu Golanské výšiny podarí udržať, rovnako ako nemieni vrátiť anektované územia Palestínčanov. Izraelské elity dúfajú, že budú môcť aj ďalej  presadzovať svoje záujmy a beztrestne bombardovať Palestínu, Libanon i Sýriu. Sýrska armáda každý deň prináša dôkazy o tom, že Izrael podporoval sunnitské teroristické bandy, Izrael porušuje medzinárodné normy a zákony, bez toho aby západný mainstream venoval izraelskej nezákonnej činnosti, rovnako ako nezákonnej činnosti Američanov, väčšiu pozornosť.

Izrael sa obáva o svoju bezpečnosť – rozumej, obáva sa o to, že bude musieť vrátiť územia, ktoré nezákonne okupuje Palestínčanom, Sýrčanom a Libanončanom. Ak chcú Izraelci žiť v pokoji, budú musieť tieto problémy riešiť. Predstava, že sa Izraelu podarí násilím presadiť svoje predstavy nadobúda trhliny. Teror Izraela proti Palestíne, Sýrii, Libanonu neprináša očakávané výsledky, práve naopak – problémy Izraela sa zväčšujú každý deň. Ak Izrael nezmení svoju politiku, bezpečnosť Izraela a jeho občanov sa nezvýši a rovnako sa nezvýši politická stabilita Blízkeho východu.