Zatiaľ čo zvolenie Donalda Trumpa v roku 2016 prekvapilo veľkú časť sveta, tentoraz sa Európa – a najmä Nemecko – začína pripravovať na možnosť výraznej zmeny politiky Washingtonu, ktorá by mohla prísť v novembri tohto roku.

„V konečnom dôsledku je ťažké zostať partnerom takej zložitej administratívy, aká je pod Trumpovým vedením. Nemecko ukázalo, že nejakým spôsobom dokáže fungovať, ako to bolo naposledy, keď bol prezidentom Trump,“ povedal pre Euronews politológ Dr. Antonios Souris.
„Hoci musíme povedať, že nová administratíva ešte nie je pri moci, stále však ide o delikátnu situáciu,“ dodal.

V roku 2016, keď bol Trump naposledy zvolený, bol svet iný : bývalá spolková kancelárka Angela Merkelová bola stále pri moci, pandémia COVID-19 nedusila svet a Rusko ešte nezačalo svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

Ak by bol Trump opätovne zvolený, musel by rokovať s koaličnou vládou pod vedením kancelára Olafa Scholza – aj keď možno na menej ako rok, keďže nemeckí voliči by mali v októbri 2025 zvoliť nového kancelára a aj parlament. Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že opozičná konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) má výrazný náskok.

Čo robí Berlín?

Nemecká vláda už posilňuje obranné kapacity a spolupracuje s partnermi, aby zabezpečila, že Európa zostane hlavnou svetovou hospodárskou mocnosťou bez ohľadu na to, kto v novembri zvíťazí v USA, uviedla pre Euronews regionálna riaditeľka Nemeckého Marshallovho fondu Sudha David-Wilpová.

„Nemecko a jeho spojenci sa pripravujú na akýkoľvek scenár, ktorý môže nastať,“ povedala.

Transatlantický koordinátor a podpredseda parlamentnej skupiny FDP Michael Link minulý týždeň odcestoval na zjazd Republikánskej strany USA v Milwaukee, kde bol J.D Vance predstavený ako Trumpov viceprezident. Link pre Euronews uviedol, že sa už dlhší čas intenzívne pripravuje na všetky možné scenáre.

„V súvislosti s možným druhým Trumpovým prezidentstvom to zahŕňa aj posilnenie kontaktov s americkými republikánmi, aby sme zistili, aké sú napriek všetkým rozdielom aj naše dôležité spoločné záujmy,“ povedal.
„Pracujem na tom už viac ako dva roky. Patrí sem, samozrejme, aj dôsledné rozširovanie kontaktov s perspektívnymi osobnosťami na strane amerických demokratov do budúcnosti,“ dodal.

Odborníci sú však po tom, čo Trump vo februári vyhlásil, že stiahne ochranu a povzbudí Rusko, aby si „robilo, čo chce“ s členskými krajinami NATO, ktoré nedosiahli svoje ciele v oblasti výdavkov na obranu na úrovni 2 % HDP, značne znepokojení.

K téme NATO Link poznamenal, že : „Cieľ výdavkov na úrovni 2 % zostáva ústredným a rozhodujúcim signálom Nemecka pre USA bez ohľadu na to, kto je v Bielom dome. Je to v životnom záujme Nemecka a spolková vláda to už stanovila strednodobým finančným plánovaním spolkového rozpočtu do roku 2028.“

Link však nebol jediný, kto sa zúčastnil na zjazde v Milwaukee. Vystúpili aj opoziční politici z CDU a bývalý minister zdravotníctva Jens Spahn. Politológ Souris o ňom povedal: „Spahn je ústrednou postavou v rámci CDU, ambicióznym politikom s vedúcou kompetenciou, ktorý je známy aj v zahraničí.“

Čo od Trumpa očakáva Nemecko a EÚ?

Ak Trump zvíťazí, všeobecne sa predpokladá, že by mohol obrátiť svoju pozornosť na ochranu záujmov USA voči Pekingu, nie voči Moskve.

Výskumníčka Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP) Laura von Danielsová pre Euronews uviedla, že JD Vance to naznačil už na februárovej bezpečnostnej konferencii v Mníchove. „Dodávatelia munície v USA už jednoducho nestačia na podporu Ukrajiny. Tieto dodávky sú potrebné na ochranu USA pred potenciálnymi hrozbami z Tichomoria, z Indopacifiku, a v podstate z Číny,“ pripomenula von Danielsová.

Výskumný pracovník Európskej rady pre zahraničné vzťahy Filip Medunic si tiež myslí, že transatlantické vzťahy by mohli ovplyvniť politiku USA voči Číne.

„Trump to ukázal už počas svojho prvého funkčného obdobia, a teraz opäť, že bezpečnostná politika už nie je pre Európu a Nemecko ako blízkeho spojenca USA samozrejmosťou, ako tomu bolo predtým. Dal jasne najavo, že je pripravený vyžadovať náklady, ktoré musia znášať spojenci,“ dodáva Medunic.

Von Danielsová tvrdí, že Nemecko a Európa musia zvýšiť výdavky na obranu a armádu bez ohľadu na to, či bude budúca vláda USA demokratická alebo republikánska. „Myslím, že je tu pocit, že s demokratmi je to skôr pozvoľný proces, zatiaľ čo s Trumpom by to od prvého dňa boli útoky agresie,“ vyjadrila sa. Varuje tiež, že Trump by si mohol z Nemecka uťahovať, ako to robil počas svojho posledného funkčného obdobia.

Odborníci však varujú, že najbližšie roky by sa v Európe mohli predražiť, a to nielen kvôli zvýšeným vojenským výdavkom, ale aj kvôli Trumpovmu prístupu k transatlantickému obchodu.

„Myslím si, že Európa je v ťažšej situácii, pretože bude čeliť nielen vyšším clám zo strany Trumpovej administratívy, vyšším clám pri obchode so Spojenými štátmi, ale bude čeliť aj záplave čínskeho tovaru, ak budú USA pod Trumpovou administratívou pokračovať v protekcionistickej alebo dokonca drakonickej obchodnej politike,“ povedal David-Wilp.

Von Danielsová tiež špekulovala o tom, že “Trump by sa mohol vrátiť do úradu a od prvého dňa povedať, že s Európou má stále obchodný deficit, a preto Nemecko bude musieť ukončiť vývoz luxusných áut do Ameriky. A potom by sa zaviedli clá.“

Bude to však stačiť?

Hoci sa nemecká vláda v zákulisí dobre pripravuje na prípadné druhé Trumpovo funkčné obdobie, jeho nepredvídateľnosť stále vyvoláva obavy. Trump je neslávne známy tým, že robí rýchle, unáhlené rozhodnutia a uzatvára dohody po svojom, čo by mohlo potenciálne zmeniť dejiny nielen Ukrajiny a Číny, ale aj Blízkeho východu.

Medunic hovorí, že naposledy Trump miešal bezpečnostnú, hospodársku a zahraničnú politiku a pravdepodobne to urobí znova, napriek tomu, že sa tieto politiky tradične od seba oddeľujú.

„Trump sa bude snažiť vyriešiť mnohé problémy po svojom, dohodou, čo znamená, že bude rýchlo požadovať rokovania,“ povedal. Podľa neho tiež existuje nebezpečenstvo, „že Nemecko a tiež Európa budú odsunuté na vedľajšiu koľaj“.

„Najväčšie obavy naozaj vzbudzuje to, že Trump to s dohodou s Putinom myslí vážne. A to bez toho, aby Nemecko, EÚ alebo dokonca Ukrajina mali miesto pri stole,“ doplnila Von Danielsová.

„A potom budú diskutovať o osude Ukrajiny v podstate bez toho, aby sa k tomu vyjadrila aj Ukrajina.. Aa potom by sa Nemecko ocitlo v tejto veľmi izolovanej pozícii, keď USA a Rusko diskutujú o veciach, ktoré majú bezprostredné dôsledky pre našu vlastnú bezpečnosť,“ vyjadrila sa.

Okrem toho, keďže do federálnych volieb v Nemecku zostáva už len niečo vyše roka, krajne pravicové aj krajne ľavicové strany využívajú protivojnovú rétoriku.

„Napríklad teraz máme tri spolkové voľby vo východnom Nemecku, kde podpora Ukrajiny nie je taká vysoká ako v západných spolkových krajinách. AfD (Alternatíva pre Nemecko) tiež podnecuje nálady určitou rétorikou a Aliancia Sahry Wagenknechtovej presadzuje protivojnový postoj a stavia sa proti ďalším vojnovým výdavkom, pričom podporuje diplomaciu s Ruskom,“ povedal politológ Souris.

Nie je to však len samá skaza a pochmúrnosť. Odborníci tvrdia, že Nemecko sa už štyri roky úspešne plavilo po Trumpovom prezidentstve a poučilo sa z minulého obdobia.

Von Danielsová sa v závere vyjadrila, že Ursulu Von der Leyenovú, ktorá si nedávno zabezpečila druhé funkčné obdobie ako predsedníčka Európskej komisie, považuje za dostatočne profesionálnu a skúsenú na to, aby vedela, že Európa potrebuje dobré pracovné vzťahy s USA.

Prečítajte si tiež :

• Ukrajina už plánuje, ako prežiť Trumpa v prezidentskom kresle
• Chcípni! zdechlino!
• Harrisová už útočí na Trumpa