Zdá sa, že Izrael sa pripravuje na ďalšiu fázu svojej vojenskej operácie: pozemnú kampaň s cieľom “rozdrviť a zničiť” Hamas, ako sa vyjadril izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Izrael naznačil, že by mohol byť ochotný odložiť inváziu – ale nie ju úplne zrušiť – ak Hamas prepustí viac rukojemníkov. To však znamená, že invázia je stále veľmi pravdepodobná, čo vyvoláva otázky o tom, ako sa Hamas pripravil na pozemnú inváziu a či je Izrael pripravený na to, že by mohlo ísť o dlhý a zdĺhavý boj.

Predchádzajúce pozemné útoky Izraela na pásmo Gazy boli nebezpečné, smrteľné a nákladné pre obe strany. Posledná významná pozemná kampaň, v Izraeli známa ako operácia Operation Cast Lead, trvala tri týždne od decembra 2008 do januára 2009.

Podľa izraelskej armády sa táto operácia začala s cieľom zasiahnuť infraštruktúru Hamasu, ktorá umožňovala jeho teroristické a raketové útoky proti Izraelu. V tejto bitke bojovali tisíce izraelských vojakov proti bojovníkom Hamasu, pričom 17. januára 2009 Izrael vyhlásil prímerie. Podľa niektorých údajov straty v tejto operácii predstavovali najmenej 13 mŕtvych izraelských vojakov, 600 až 700 mŕtvych z Hamasu a viac ako 1 400 mŕtvych palestínskych civilistov v Gaze.

Od tohto konfliktu až do strašných útokov Hamasu zo 7. októbra 2023 izraelské operácie v Gaze zahŕňali najmä letecké útoky proti Hamasu, ktoré zasahovali ciele v pásme Gazy. Po útokoch zo 7. októbra Izrael zintenzívnil letecké útoky, ale tiež sústredil vojenské jednotky, tanky a ďalšie vybavenie na svojej hranici s Gazou.

Medzinárodné spoločenstvo tiež očakáva pozemnú inváziu. Bývalý americký prezident Barack Obama povedal, že izraelská pozemná operácia by sa mohla “obrátiť proti nemu”, ak by civilisti neboli dostatočne chránení.

Hamas sa k vlastným podrobnostiam vyjadril opatrne, ale tvrdí, že s iránskou podporou sa pripravil nielen na útoky zo 7. októbra, ale aj na reakciu na izraelskú pozemnú kampaň – vrátane akcie mimo pásma Gazy, ak dôjde k invázii.

Ako bývalý vysoký predstaviteľ americkej vlády v oblasti spravodajských služieb a boja proti terorizmu, ktorý teraz prednáša o týchto témach a národnej bezpečnosti, očakávam, že keď sa boj začne, bude intenzívny.

Konflikt bude pravdepodobne pripomínať ťažké mestské boje podobné iným bojom za posledných 20 rokov inde na Blízkom východe proti irackým militantom a skupine Islamský štát – a veľmi sa bude líšiť od obmedzenejších bojov, o ktoré sa Izrael doteraz pokúšal v Gaze.

Bojové operácie v husto osídlenom mestskom prostredí patria z rôznych dôvodov k najzložitejším pre vojenských plánovačov a vojakov, ktorí v nich musia bojovať. Fyzický priestor je hustý, s nadzemnými štruktúrami alebo podzemnými sieťami, ktoré poskytujú bojovníkom dostatok prostredia na útok, zostávanie v úkryte alebo pohyb bez odhalenia.

Vojenské jednotky musia prekonávať úzke kanály, ako sú uličky alebo cesty. V okolí sa nachádza aj veľké množstvo nebojujúcich civilistov. Tieto faktory môžu skomplikovať schopnosť aj najlepšie vycvičených jednotiek dosiahnuť svoje ciele a zároveň minimalizovať ich riziko.

Hamas nemá kam ísť

Hoci Izrael odhaduje, že počas útokov 7. októbra a v dňoch bezprostredne nasledujúcich po nich zabil viac ako 1 500 bojovníkov, jeho armáda odhaduje, že Hamas má v Gaze pravdepodobne ďalšie desaťtisíce dobre vyzbrojených bojovníkov.

Bojovníci Hamasu sa v prípade izraelského útoku nemajú kam vrátiť. Hranice pásma s Izraelom zostávajú uzavreté, pričom na hraničnom priechode Rafah s Egyptom je len obmedzený počet priechodov, ktoré umožňujú vstup humanitárnej pomoci.

Nedávno Cindy McCainová, šéfka Svetového potravinového programu OSN, varovala, že pokračujúca izraelská blokáda Gazy dostala tamojšie civilné obyvateľstvo do vážnej humanitárnej krízy. Egypt sa však zdráha pustiť ľudí cez územie, pričom sa odvoláva na humanitárne a zahraničnopolitické obavy.

Keďže nie je kam ísť, je veľmi pravdepodobné, že Hamas sa rozhodne postaviť a bojovať proti izraelskej invázii. Vtedy Hamas pravdepodobne použije samovražedných útočníkov a zbrane, ktoré má a dokáže vyrobiť – určitú kombináciu bômb nastražených pri ceste, nástražných výbušných systémov, improvizovaných výbušných zariadení, raketových granátov, automatických zbraní, mínometov a ostreľovačov.

Okrem toho Hamas vybudoval rozsiahlu sieť až 300 kilometrov podzemných tunelov v celej Gaze, ktoré jeho bojovníci využívajú na skrývanie a cestovanie. Hamasu pomôže aj izraelská letecká kampaň od 7. októbra, pretože zničila budovy a vytvorila hromady trosiek, ktoré ešte neboli odstránené, čo sťažuje nadzemné presuny izraelských síl.

Izrael bude čeliť ďalším politickým a humanitárnym rizikám, pretože Hamas 7. októbra uniesol desiatky rukojemníkov a ich poloha nie je známa. Aj keby boli niektorí z nich prepustení pred inváziou, izraelské útoky by mohli zraniť alebo zabiť všetkých, ktorí zostanú. A záchranné operácie by si vyžadovali presné spravodajstvo a dôkladné vojenské plánovanie, aby mohli fungovať na veľmi malom fyzickom území s rozsiahlymi bojmi.

Izraelské ozbrojené sily v minulosti nečelili takýmto podmienkam často ani dlho, ale armády iných krajín áno.

Boje o Fallúdžu

V rokoch 2004 a 2005 bojovali tisíce príslušníkov americkej námornej pechoty a vojakov iných krajín v rámci medzinárodnej koalície proti irackým povstalcom a členom al-Káidy v irackej Fallúdži.

Hoci týmto protivníkom spôsobili značné straty, americké a spojenecké jednotky tiež utrpeli veľké straty.

V prvej bitke o Fallúdžu začiatkom roka 2004 zahynulo 38 amerických vojakov a najmenej 90 bolo zranených, pričom bolo zabitých najmenej 200 príslušníkov al-Káidy alebo irackých povstalcov a neznámy počet civilistov bol zabitý alebo zranený.

V druhej bitke o Fallúdžu neskôr v roku 2004 utrpeli americké jednotky 38 obetí a 275 zranených, pričom bolo zabitých 1000 až 1500 povstalcov a ďalších 1500 bolo zranených. Spolu to boli dve najväčšie mestské bitky amerických síl počas vojny v Iraku.

Okrem toho bola veľká časť mesta Fallúdža, ktoré malo kedysi 250 000 obyvateľov, zničená a vyžiadala si značné úsilie o rekonštrukciu, kým sa doň mohli obyvatelia vrátiť – len aby boli opäť vysídlení, keď sa objavila skupina Islamský štát a v polovici roka 2010 tam tiež bojovala proti irackej vláde.

O desať rokov neskôr sa Sýrske demokratické sily podporované USA a iracká armáda postavili bojovníkom zo skupiny Islamský štát v Iraku a Sýrii, všeobecne známej ako ISIS, v mestách ako Baghúz a Raaka v Sýrii a Mosul v Iraku. Výsledkom týchto bojov boli desaťtisíce zabitých alebo zajatých bojovníkov ISIS. Tí, ktorí prežili, stratili kontrolu nad akýmkoľvek územím a začali sa skrývať.

Pri týchto mestských pozemných ofenzívach proti ISIS v Iraku a Sýrii utrpeli iracká armáda a Sýrske demokratické sily veľké straty, ktoré dosiahli viac ako 1 000 príslušníkov týchto síl. A podobne ako v bojoch vo Fallúdži, aj tu došlo k vysokému počtu úmrtí a zranení civilistov, a to v dôsledku intenzity mestských bojov a ich blízkosti k bežným ľuďom, ktorí sa snažia žiť svoj život.

Poučenie pre Izrael?

Koncom októbra 2023 Pentagón vyslal do Izraela generálporučíka námornej pechoty Jamesa Glynna a ďalších vojenských poradcov, aby konzultovali plány pozemnej operácie v Gaze.

Glynn bojoval vo Fallúdži a radil irackej armáde v jej boji proti skupine Islamský štát v Mósule. Očakávalo sa, že ponúkne rady založené na jeho skúsenostiach z dlhotrvajúcich mestských bojov vrátane spôsobov, ako minimalizovať civilné obete.

Nikto presne nevie, ako sa budú udalosti vyvíjať v nasledujúcich dňoch. Ak Izrael skutočne uskutoční pozemnú kampaň, výsledný boj medzi izraelskou armádou a Hamasom bude takmer určite násilný a ťažký.

Počet obetí na všetkých stranách konfliktu bude vysoký a bude zahŕňať aj nevinných Palestínčanov, ktorí neopustili severnú časť Gazy a vydali sa na južný koniec pásma, kam začínajú prichádzať humanitárna pomoc a humanitárna podpora.

Následné mestské boje sa môžu podobať na boje vo Fallúdži v polovici roku 2000 alebo na boje ISIS pred desiatimi rokmi.