Môj profil 
Predplatné
Od 1. januára starostlivosť o prípravu európskych politík prebralo nové predsednícke trio – Holandsko, Slovenská republika a Malta. Javorčík ocenil, že koncom decembra sa v Bruseli podarilo schváliť program tria, v rámci ktorého sú na 18 mesiacov zadefinované úlohy, ktoré treba z hľadiska záujmov EÚ riešiť a ktoré bude potrebné prerokovať s ostatnými inštitúciami EÚ a dotiahnuť ich do podoby legislatívnych návrhov alebo nastavenia určitých politík.
Podľa Javorčíka to, že sme od 1. januára v polopredsedníckom režime, znamená vyššiu záťaž pre zamestnancov Stáleho zastúpenia pri EÚ. Znamená to vyššiu frekvenciu stretnutí, na ktoré budú slovenskí diplomati chodiť “v závese” za holandským predsedníctvom. Keď budú napríklad Holanďania rokovať s Európskym parlamentom o niektorých legislatívnych návrhoch, Slováci tam budú ako pozorovatelia.
Je to dôležité aj preto, že je viac ako pravdepodobné, že časť nedokončenej agendy holandského predsedníctva pripadne Slovensku.
“Niektoré veci už vieme odhadnúť teraz. Na decembrovom summite EÚ sa dohodlo, že bude vytvorená Európska pohraničná a pobrežná stráž. Cieľom je, aby sa počas holandského predsedníctva členské krajiny dohodli na tom, ako táto stráž bude vyzerať. No a potom bude na pleciach slovenského predsedníctva, aby dotiahlo tento koncept do konca a uzavrelo s Európskym parlamentom dohodu. Európska stráž sa tak stane realitou,” vysvetlil Javorčík.
Veľvyslanec SR pri EÚ pripomenul, že už bol skompletizovaný tím ľudí, ktorí sa budú starať o efektívny výkon slovenského predsedníctva v EÚ. V Bruseli je okolo 170 pracovníkov, pričom bežný stav je niečo cez 80 zamestnancov. Stále zastúpenie plánuje prijať ešte okolo 30 mladých stážistov na základe výberových konaní, ktoré sa konali na Slovensku, a očakáva aj posily v podobe niektorých slovenských občanov, ktorí už pracujú v euroinštitúciách.
Javorčík spresnil, že počas nášho predsedníctva v EÚ sa budeme zaoberať bežnou pracovnou agendou, ktorá je veľmi široká, medzi priority slovenského predsedníctva však patrí najmä oblasť Energetickej únie a posun v oblasti digitálnej agendy.
Upozornil, že v rámci Energetickej únie treba hovoriť o otázkach energetickej bezpečnosti, kde SR by chcela dosiahnuť dohodu o návrhu týkajúceho sa bezpečnosti dodávok plynu, čo má veľký význam pre Slovensko, ale je to dôležité aj pre celú EÚ.
Pri digitálnej agende je podľa Javorčíka snaha dôraznejšie sa sústrediť na e-commerce, elektronické obchodovanie, aby sa bariéry, ktoré v tejto oblasti existujú medzi členskými krajinami, odbúrali a aby bolo jednoduchšie nakupovať veci a služby online z iných krajín. Umožní to aj slovenským firmám, aby touto cestou mohli občanom iných krajín predávať svoje produkty.
Javorčík zároveň upozornil, že slovenské predsedníctvo v EÚ bude mať na starosti rokovania o príprave rozpočtu EÚ na rok 2017, čo je však bežná agenda. Úplnou novinkou je to, že Európska komisia musí do konca roka 2016 predložiť strednodobé hodnotenie sedemročného finančného rámca EÚ.
“Je to trochu otáznik pre nás. Ešte nevieme, aká bude v tom naša úloha,” priznal Javorčík. To podľa neho záleží na tom, kedy exekutíva EÚ predloží príslušný návrh. Ak to bude začiatkom nášho predsedníctva, tak to budeme musieť zavŕšiť my, ak komisia vyrukuje s týmto návrhom až ku koncu roka, tak slovenské predsedníctvo tento proces načne, ale o jeho finalizáciu sa už postará Malta.
Javorčík priznal, že neexistuje objektívne kritérium na hodnotenie úspešnosti nejakého predsedníctva v EÚ. Dôležité je dotiahnuť do úspešného konca dohody a kompromisy medzi členskými štátmi v agende, ktorá je aktuálna, i to, aby predsednícka krajina dokázala promptne reagovať aj na udalosti, ktoré sa predvídať nedajú, aby bola EÚ schopná riešiť nové krízové situácie.
.JPG)
