Môj profil 
Predplatné
Slovenský diplomat pripomenul, že je zjavné, že pri súčasnom migračnom tlaku na Európu treba mať na určitých častiach vonkajších hraníc posilnené kapacity.
“Ak nejaká krajina nie je schopná alebo nemá dostatočné kapacity na ochranu spoločných hraníc, tak by mala nastúpiť aj úroveň európska a pomôcť chrániť vonkajšie hranice,” skonštatoval Javorčík.
Dodal, že tento princíp je správny a pre tie krajiny, ktoré schengenské hranice EÚ dokážu ustrážiť, asistencia v podobe spoločnej európskej pohraničnej stráže nie je potrebná.
Veľvyslanec SR pri EÚ pripomenul, že skutočnosť, za akých okolností bude iniciovaná spoločná ochrana hraníc, bude ešte predmetom podrobnejších rokovaní na úrovni expertov a ministrov vnútra v priebehu budúceho roka, pričom nie je vylúčené, že táto téma sa dostane aj na stôl slovenského predsedníctva v EÚ.
Zároveň priznal, že najspornejším bodom tohto návrhu Európskej komisie je rozhodnutie o spoločnom zásahu na ohrozenom úseku hraníc, keď členský štát nie je schopný alebo ochotný prijať príslušné opatrenia.
“Som presvedčený, že sa nájde také riešenie, že zostane zachovaná suverenita nad ochranou hraníc na národnej úrovni, ale aby aj EÚ vedela zasiahnuť,” uviedol Javorčík.
Slovenský diplomat potvrdil, že nová agentúra pre Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž vznikne rozšírením kompetencií súčasnej agentúry Frontex, ktorá monitoruje situáciu na vonkajších hraniciach EÚ. Podľa jeho slov na slovenskej strane nie je problém súhlasiť s takýmto posilnením právomocí Frontexu a so vznikom novej, samostatnej agentúry.
“Na Slovensku sa seriózne budujú kapacity, ktoré môžu byť použité či už pre Frontex, alebo pre vznikajúcu novú agentúru,” potvrdil Javorčík.
Téma Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže bude vo štvrtok aj predmetom rokovaní premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na ich tradičnom stretnutí pred summitom EÚ v Bruseli.
.jpg)
.JPG)
