Môj profil 
Predplatné
“Kontrolou osvetlenia môžeme efektívne riadiť fotosyntézu a dýchanie, a poskytnúť tak rastlinám ideálne podmienky pre rast aj pre odpočinok a dosiahnuť maximálneho úžitku,” vysvetľuje riaditeľ japonskej spoločnosti Mirai Shigeharu Shimamura základný princíp vertikálnych fariem fungujúcich na umelé osvetlenie.
Rastliny v nich rastú v plne kontrolovanom prostredí veľkých klimatizovaných hál, kde sa dá zvoliť ideálna teplota, vlhkosť, vetranie, prísun vody a živín, a predovšetkým svetla.
Pestovanie v hale vylučuje akékoľvek vonkajšie vplyvy, ako sú výkyvy počasia, škodcovia, plesne a podobne – vďaka tomu sa používa ďaleko menšie množstvo pesticídov a výnosy sú výrazne vyššie.
Japonci tvrdia, že oproti klasickej farme spotrebujú len jedno percento vody a šalát vypestujú vnútri skoro trikrát tak rýchlo, vďaka skrátenému striedaniu dňa a noci – a to navyše celoročne.
“Klasické svetlá produkovali veľa tepla, medzi jednotlivými poschodiami muselo byť veľa miesta a bolo treba chladenie. Svetelné diódy oproti tomu spotrebujú menej elektriny a vytvárajú málo tepla, takže môžu byť veľmi blízko k rastlinám, “opisuje Robert Colangelo z americkej spoločnosti Green Sense Farms revolúciu, ktorú do tohto odvetvia prinieslo v posledných pár rokoch požívania svetelných diód.
Napriek tomu ale produkcia vertikálnych fariem stále nedokáže cenovo konkurovať bežnej poľnohospodárskej produkcii. Problém je potom tiež v tom, že podobným spôsobom nie je možné vypestovať zďaleka všetko – aj keď sa sortiment stále rozširuje, je stále obmedzený hlavne na listovú zeleninu a bylinky.
Aj napriek tomu podobné farmy vznikajú jedna za druhou od Singapuru cez Japonsko až po Spojené štáty. Nielen spomínané dve spoločnosti na vertikálne farmárčenie vsádzajú ako na budúcnosť poľnohospodárstva.
bg
.jpg)
.jpg)
.JPG)
