Bratislava 13. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Nezávislý poslanec Ján Podmanický hovorí, že hanbiť sa zaspievať hymnu na výročie udalosti, ktorá nám garantovala hranice a zvrchovanosť, to naozaj nie je hodné ľudí, ktorí si hovoria, že sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
Hlavné správy: Počas zasadnutia Národnej rady v deň výročia prijatia Trianonskej mierovej zmluvy navrhol poslanec Kotleba, aby sa zahrala štátna hymna, ale boli okolo toho nejaké ťahanice. O čo tam išlo? Je výročie Trianonu pre Slovákov dôležitým dňom a dôvodom na zahranie štátnej hymny, alebo je to skôr deň, keď máme byť empatickí voči veľmocenskej nostalgii jednej menšiny?
Podmanický: „Bola to veľmi úsmevná situácia, keď zaznel návrh, aby v Národnej rade Slovenskej republiky (NRSR) zaznela hymna SR z príležitosti stého výročia Trianonu a v očiach poslancov bolo vidieť také zdesenie, že až poslanecké grémium tú situáciu vyriešilo (poslanecké grémium je operatívna procedurálna porada niekoľkých zástupcov zo všetkých poslaneckých klubov, ktorí sú vybraní podľa kľúča, že počet poslancov každého poslaneckého klubu sa vydelí pätnástimi a výsledok sa zaokrúhli na celé číslo, pozn. red.).
Je až neuveriteľné ako sa hanbíme za to, že je sto rokov od mierovej konferencie a Trianonskej zmluvy, ktorá nám garantuje južnú hranicu, územnú integritu, celistvosť štátu, našu suverenitu. Hanbiť sa zaspievať hymnu pri takejto príležitosti, to naozaj nie je hodné ľudí, ktorí si hovoria, že sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Tá hymna pri príležitosti stého výročia Trianonu napokon v NRSR zaznela, bolo to také šalamúnske riešenie predsedu parlamentu Borisa Kollára, aby bol aj vlk sýty, aj baran celý. Pozitívom celej tejto situácie však je, že odteraz bude hymna znieť na začiatku každej schôdze NRSR.“
Hlavné správy: Koalícia sa chystá plošne vymeniť všetkých prednostov okresných úradov. Aký je váš názor na to?
Podmanický: „Pokiaľ ide o prednostov okresných úradov, tak tam je to do určitej miery pochopiteľné, pretože prednostovia okresných úradov – ale mám na mysli špeciálne len túto pozíciu – sú v podstate čosi ako zástupcovia vlády v regióne. Je to čisto politická funkcia, čiže, podľa môjho názoru, je normálne, že vláda si v regiónoch dosadí ľudí, ktorí budú reprezentovať politiku ich vlády. Ťažko totiž predpokladať, že nominant napríklad Slovenskej národnej strany na pozícii prednostu okresného úradu bude realizovať politiku Matovičovej vlády v danom okrese. Voči tomuto nemám výhrady.
Skôr sa mi zdá zvláštne, že všetko chce obsadiť OĽaNO, ktoré má iba niekoľko členov strany, nemá žiadnu členskú základňu a svoje nominácie vyťahuje z klobúka. Ale dobre, to je ich rozhodnutie.
Voči čomu však mám naozaj veľké výhrady, to je plošná výmena odborných vedúcich zamestnancov štátnej správy. A takisto mám výhrady voči účelovej zmene zákona, ktorá má umožniť plošnú výmenu odborných zamestnancov štátnej správy. Voči tomu mám veľké výhrady, vláda týmito krokmi ide presne proti tomu, čo ľuďom sľubovala v predvolebnej kampani.“
Hlavné správy: Ako sa pozeráte na kroky novej vlády počas koronakrízy?
Podmanický: „Ja považujem za problém to nešťastné rozhodnutie prvú pomoc vyplácať adresne. To samozrejme spomalilo celý proces a v konečnom dôsledku ľuďom žiadna prvá pomoc neprišla. Podľa môjho názoru prvá pomoc mala byť vyplatená plošne všetkým, malo to byť viazané na každé pracovné miesto, mal sa vytvoriť časový priestor dvoch mesiacov, počas ktorých by sa zachránili tisíce pracovných miest. A až druhá pomoc mala byť adresná a tam by sme už mali dostatok času na to, aby sme analyzovali, kto pomoc potrebuje viac a kto menej.
V štátoch ako napríklad USA, ktoré poskytovali prvú pomoc, zamestnanosť počas koronakrízy neklesla, ale na veľké prekvapenie naopak stúpla. Preto si myslím, že u nás toto bolo zásadne chybným strategickým rozhodnutím. V mimoriadnej situácii sa mali robiť mimoriadne kroky – adresnosť je nástroj, ktorý sa dá použiť v pokojnom období.“
Ivan Lehotský