Ján Mazák: Ústava SR potvrdzuje, že žijeme v suverénnom a demokratickom štáte

Bratislava 31. augusta 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Najväčším kladom Ústavy SR je jej existencia. Potvrdzuje, že žijeme v suverénnom, nezávislom a v modernom demokratickom štáte. A najväčším problémom ústavy je to, že po 25 rokoch jej pôsobnosti bude potrebné uvážiť zmenu jej koncepcie. Pri príležitosti 25. výročia prijatia Ústavy SR to pre TASR povedal ústavný právnik a bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák, ktorý si ani teoreticky nevie predstaviť štát bez ústavy. Prijatie nového znenia si však predstaviť dokáže, ale vo vhodnom historickom okamihu. V súčasnosti by prijal skôr vytvorenie katalógu s námetmi na zmeny ústavy.

“Základný zákon poskytuje istotu svojim občanom, všetkým, ktorí žijú na území krajiny, orgánom a organizáciám v tom, aké základné pravidlá platia, aké sú hodnoty, ktoré naša spoločnosť a štát chcú presadzovať a chrániť. Vylučuje svojvôľu orgánov verejnej moci, chráni základné práva a slobody, dbá na to, aby sme žili v štáte, ktorý je alebo by mal byť sociálne spravodlivý, upravuje naše vzťahy v medzinárodnom spoločenstve…,” vysvetlil Mazák. Najpodstatnejšie podľa neho je, že ústava je vynútiteľná. “Všetko, čo garantuje, sa dá do istej miery aj účinne uplatňovať voči štátu a jeho orgánom. Priamo na základe jej textu,” poznamenal.

Proces prijímania slovenskej ústavy pred 25 rokmi pripadal Mazákovi “trochu unáhlený, málo premyslený a tak trochu nehodný toho, že sme chceli prijať základný zákon novovznikajúceho štátu”. Kritickým momentom bolo podľa neho to, že v snahe čo najrýchlejšie prijať ústavu sa takmer všetky námietky, kritické pripomienky a úvahy odsunuli nabok bez ich “prežutia”. “Tu vidím živnú pôdu pre neskoršie zmeny a novely ústavy, ktoré reagovali iba na to, čo sa mohlo vyriešiť bez nejakých ťažkostí aj pred 1. 9. 1992,” povedal pre TASR.

V súvislosti s mnohými zmenami, ktorými bola ústava za 25 rokov zmenená, uviedol, že ústava nemôže reagovať na všetky aktuálne potreby. Ak vzniknú, bolo by podľa Mazáka vhodné najprv zistiť, či aj platné znenie neposkytuje oporu na ich riešenie. “Až po vyčerpaní prostriedkov interpretácie by sa malo zauvažovať o zmene základného zákona,” myslí si Mazák. Iná bola podľa jeho slov situácia pred vstupom Slovenska do Európskej únie, kedy bolo jasné, že niektoré články ústavy sa musia zmeniť, iné doplniť.

Dvadsaťpäť rokov fungovania ústavy nie je podľa Mazáka prevratná doba, ešte sme podľa jeho slov na začiatku štátnosti a aj preto nie je potrebné volať po aktuálnejšom znení. Bývalému šéfovi Ústavného súdu by sa skôr pozdávalo vytvoriť katalóg, ktorý by obsahoval námety na zmeny ústavy. “Takýto dokument by sa mohol priebežne dopĺňať a v určitej, historicky vhodnej dobe by sa malo pristúpiť hoci aj k prijatiu novej ústavy,” vysvetlil.

Nová ústava by potom mohla reagovať na to, “že sme už prekonali všetky ‘detské choroby’ novovznikajúcej štátnosti, dozreli sme, princípy demokratického a právneho štátu si ctíme v každodennom živote, nezavliekame našich občanov do cudziny a narábame so štátnou mocou iba s pocitom obrovskej aj osobnej zodpovednosti”.

Exprezident Ivan Gašparovič neraz hovoril, že by hlava štátu mohla mať právo predkladať zákony. Podľa Mazáka by to bolo “logickým vyústením” toho, že prezident republiky je súčasťou výkonnej moci rovnako ako vláda, ktorá však má právo navrhovať zákony. “Zdá sa mi, že po viacerých peripetiách v ostatných rokoch, najmä v personálnych otázkach, patriacich do pôsobnosti ústavy, by bolo vhodné jednoznačnejšie vymedziť vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi a činiteľmi, obsah ich kompetencií a nevyhnutnosť koordinácie ich postupov a rozhodnutí, ak od nej závisí riadny chod ústavných orgánov,” doplnil.

Žiadalo by sa podľa Mazáka precíznejšie vymedziť vzťah k EÚ tak, “aby zodpovedal tomu, že nie je tu Únia a Slovensko, ale naša republika ako suverénny štát tvoriaci toto spoločenstvo”. Na otázku, či by nebolo treba zmeniť preambulu ústavy, ako to žiadali predstavitelia národnostných menšín, odpovedal, že ju meniť netreba. “V preambule sa ustanovuje nielen o slovenskom národe, ale aj o národnostných menšinách a občanoch SR,” povedal Mazák. Zdôraznil, že preambula nemá záväznú povahu. “Nie je prameňom práva. Minimálne desať členských krajín EU nemajú vo svojich základných zákonoch žiadnu preambulu. Takže by sme ju mohli aj pokojne vypustiť,” doplnil.

Pokiaľ ide o dodržiavanie ústavy, Mazákovi sa zdá, že z celkového hľadiska výkonu štátnej moci a pohľadu občana sa zásadne dodržiava. “Áno, boli, sú a budú aj určité excesy pri používaní noriem ústavy, ale tie sú vždy alebo prevažne dôsledkom politických súbojov alebo politikárčenia. V takých prípadoch sa stáva, že ústava je vykladaná účelovo a bez ohľadu na jej skutočné znenie. Nie je to však typicky len náš, slovenský problém,” uzavrel.