“Nároky na množstvo prebraného učiva sa musia znížiť. Je nutné zvoliť aj iný typ hodnotenia, keďže do vypracovania úloh sa môžu zapojiť aj súrodenci a rodičia,” uviedol Kvak.

Podľa neho je nutné sa zamerať na hodnotenie iných, ako len kognitívnych zručností. Zadania úloh nemôžu byť výlučne faktografické.

“V prípade, že sa výučba realizuje výkladovo – receptívnou metódu bez použitia aktivizujúcich metód, je dosť možné, že žiaci učivo nepochopia. Budú z toho frustrovaní a budú prejavovať menšiu ochotu sa pripájať na hodiny, počúvať monológy. Toto všetko sa potom odrazí na nedostatočných výsledkoch žiakov a prehĺbi ich frustráciu voči vzdelávaniu a škole samotnej,” povedal Kvak.

Stredoškolský učiteľ tvrdí, že bez obrovskej podpory (personálnej, finančnej, psychologickej) zo strany štátu bude pre učiteľov a aj ich žiakov náročné vrátiť sa späť a dohnať zameškané. “Otázkou je, či je nutné trvať na dobehnutí zameškaného osvojenia si vedomostí za každú cenu v rámci jednotlivých stupňov vzdelávania. Avšak bez asistentov učiteľov, odborných tímov na školách školy nebudú schopné vyrovnávať rozdiely medzi žiakmi po návrate do škôl,” poznamenal.

Žiakom budú chýbať sociálne zručnosti

Dištančné vzdelávanie bude mať podľa Kvaka na žiakov a študentov vplyv. Tvrdí, že im chýba nadobúdanie nových kontaktov, známostí, kamarátov, rozvoj spolupráce, komunikácie a iných kompetencií.

“Pocit, byť súčasťou nejakej skupiny, identifikácia so skupinou, strata mentora v podobe učiteľa či staršieho spolužiaka,” poznamenal Kvak.

Poukázal aj na nedostatočné športové vyžitie, stratu sebadôvery v súvislosti s vykonávaním bežných činností, ako je napríklad cestovanie – presun do školy, samostatnosť v komunikácii s cudzími a inými ľuďmi mimo rodinnej bubliny.

Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj žiaci stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga.

Podľa prieskumu pre takmer 80 percent rodičov je náročnejšie učiť sa s dieťaťom počas dištančného vzdelávania

Pre takmer 80 percent rodičov je náročnejšie učiť sa s dieťaťom počas dištančného vzdelávania v porovnaní s tým, keď deti do školy chodia. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zisťoval dopady dištančného vzdelávania na domácnosti a rodičov detí na druhom stupni. Pre mimoparlamentnú stranu Spolu ho v termíne od stredy 18. novembra do soboty 21. novembra urobila agentúra agentúra Focus. Ako priblížil predseda strany Juraj Hipš, výsledky hovoria iba o domácnostiach, ktoré internet majú, keďže išlo o elektronický dotazník. Do dotazníka sa zapojilo 517 rodičov s prístupom na internet.

Pre 77 percent rodičov je teraz náročnejšie učiť sa s dieťaťom počas uzatvorenia škôl v porovnaní s časmi, kedy sa ich dieťa učilo v škole. Náročnosť sa nezmenila pre 18 percent rodičov. Takmer polovica opýtaných rodičov v otázke, kde mohli vybrať viaceré odpovede, zaznačila, že nemá dosť času pri učení s deťmi, keďže sa musí venovať aj iným povinnostiam. S motiváciou dieťaťa k učeniu má problém 36 percent rodičov a dieťaťu nevie pre náročnosť učiva pomôcť pri štúdiu 31 percent opýtaných. Pri učení nemá problém 22 percent rodičov.

Dištančné vzdelávania zasiahlo celý chod domácnosti

Deti najčastejšie využívajú na pripojenie sa k online vyučovaniu notebook (56 percent). Často je na online hodiny využívaný aj mobilný telefón (24 percent) či stolný počítač (17 percent). Tablet využívajú tri percentá domácností.Približne 40 percent rodičov uviedlo, že počítač používa v rodine aj niekto iný. Vyše polovica opýtaných rodičov zaznačilo možnosť, že pri online výučbe potrebovali niektoré zariadenie, ktoré ale nemali.

Strana Spolu spustila v nedeľu 22. novembra petíciu pod názvom Otvorme školy. Chcela ňou vládu požiadať, aby pri zvažovaní epidemiologických opatrení a ich dopadov na zdravie a ekonomiku brali do úvahy aj vplyv na vzdelávanie a budúcnosť detí. Zatiaľ sa pod ňu podpísalo takmer 11 600 ľudí.

V čase druhej vlny pandémie je od 12. októbra prerušené školské vyučovanie na stredných školách a od 26. októbra na druhom stupni základných škôl. Pre vysoké školy platí, že od 26. októbra do konca zimného semestra je vyučovanie dištančné. Výnimku majú detské jasle, materské školy a prvý stupeň základných škôl. Od pondelka 16. novembra sa v malých skupinkách do škôl mohli vrátiť žiaci základných a stredných škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rezort tiež obnovil školské vyučovanie aj na stredných špeciálnych školách, odborných učilištiach a praktických školách.